V stredu 18. mája písali naši piataci testovanie z matematiky a slovenského jazyka, preto sme sa rozhodli, že je to ideálny deň na výlety a exkurzie pre ostatné triedy. Vďaka uvoľneným pandemickým opatreniam si žiaci znova oživili v pamäti, aké je to chodiť na exkurzie a dozvedať sa nové informácie zážitkovým spôsobom.
Žiaci 2. 3. 4. a 6. ročníka ráno naskákali do autobusu a vydali sa do Brhloviec. V Brhlovciach ich privítali najprv v priestoroch bývalej školy, kde zriadili múzeum starých motoriek, rôznych pracovných náradí, tkáčsky stav, písacie a šijacie stroje a vyskúšali si učenie v starodávnej triede. Potom sa presunuli do vysunutej expozície Tekovského múzea v Leviciach, do Skalných obydlí v Brhlovciach, kde si vypočuli prednášku a vyskúšali si život v dome vysekanom do skaly. Ďalšou zastávkou bol vodný mlyn v Bohuniciach. Pani sprievodkyňa im ukázala a vysvetlila, ako kedysi fungoval vodný mlyn so všetkými kolesami a kolieskami poháňanými vodou.
Siedmaci, ôsmaci a deviataci navštívili v Seredi Múzum holokaustu. Vzniklo v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora v Seredi. V múzeu sú vystavené dobové dokumenty, fotografie a predmety súvisiace s prenasledovaním Židov na území Slovenska. Jedným z vystavených artefaktov je dobytčí vagón, v ktorom deportovali Židov do koncentračného tábora Auschwitz. Naši žiaci mali možnosť prezrieť si ho a so záujmom počúvať výklad pani sprievodkyne o hrôzach, ktoré sa v ňom diali. Okrem prehliadky si pozreli film o žene, ktorá prežila hrôzy koncentračného tábora a rozprávala o svojich spomienkach. Aby si žiaci lepšie vedeli predstaviť vtedajšiu dobu, boli do nej vtiahnutí čítaním zo spomienok svojich rovesníkov, ktorí vtedy zažívali prenasledovanie Židov, hovorili, ako ich rodičia prišli o prácu, čo všetko Židia nesmeli, ako ich spolužiaci a kamaráti znenávideli, len preto, že sú Židia, že sú iní. Múzeum zároveň slúži aj ako pamätník zavraždeným Židom zo Slovenska, pričom len táborom v Seredi ich prešlo približne 16 000, z ktorých bola väčšina zavraždená počas holokaustu.
Po náročnej a dlhej prehliadke múzea sa žiaci posilnili rôznymi dobrotami v McDonalde v Beladiciach a vrátili sa domov do Rybníka.
Vo štvrtok sa cestovalo za kultúrou, žiaci 3., 4. a tentokrát aj 5. ročníka si boli pozrieť známy príbeh o Robinovi Hoodovi v Divadle Andreja Bagara v Nitre, ktorý potešil nejedného detského diváka. Musíme priznať, že chytil za srdce aj nás dospelých. Výborná práca hercov s publikom urobili aj z detí ďalšie divadelné postavy – pospolitý ľud. Trpeli a búrili sa v ťažkých časoch dávnej doby. Smiali sa i smútili, báli sa o Robina a hnevali na Notthingema. Keď to všetko dobre skončilo, potlesku nebolo konca.
A napokon byť v Nitre a nenavštíviť Nitriansky hrad, to by ani nešlo. Krásna atmosféra hradu a múzejné exponáty sa nám veľmi páčili. V teplom počasí nás zmrzlina príjemne schladila a dala bodku za naším nádherným výletom.
Brhlovce - Bohunice