Školské dokumenty

Školské dokumenty

        • Systém a kritériá hodnotenia

        • 1. Základné  informácie

           

          Systém hodnotenia žiakov je vnútorný dokument školy, ktorý zhromažďuje všetky údaje o hodnotení a klasifikácii žiakov.

           

          Žiaci sú hodnotení slovne alebo známkou na základe prerokovania a schválenia spôsobu hodnotenia na pedagogickej rade.

           

          Klasifikácia a hodnotenie žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 22/2011 z 1. mája 2011 a zo zákona č. 245/2008 Z. z a  doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

           

          Systémom hodnotenia sa riadia všetci pedagogickí zamestnanci. Sú s ním oboznámení všetci žiaci školy, rodičia, je sprístupnený k nahliadnutiu u riaditeľky školy a na webovej stránke školy.

           

          Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakom a ich rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy a aké sú jeho pokroky.

          Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov.

          Hodnotenie má informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu.

          V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči žiakovi.

          Predmetom hodnotenia vo výchovno-vzdelávacom procese sú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacích predmetoch v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať.

          Hodnotenie slúži ako prostriedok pozitívnej podpory zdravého rozvoja osobnosti žiaka.

          Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje priebežné a celkové hodnotenie:

          · priebežné hodnotenie sa uskutočňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a má hlavne motivačný charakter; učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,

          · súhrnné hodnotenie žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov v danom vyučovacom predmete, pričom sa prihliada na systematickosť práce počas celého obdobia.

           

          Hodnotenie sa uskutočňuje na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých sledujeme vývoj žiaka.

          Pri hodnotení výsledkov práce žiaka postupujeme v súlade s:

          · výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov,

          · požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií,

          · učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami.

          Pri hodnotení žiaka posudzujeme získané kompetencie v súlade s učebnými osnovami a schopnosť ich využívať v oblastiach:

          · komunikačných schopností, najmä ústne a písomné spôsobilosti,

          · čitateľskej gramotnosti,

          · jazykových schopností v materinskom jazyku, v cudzích jazykoch,

          · digitálnych kompetencií,

          · matematickej, finančnej gramotnosti a prírodných vied,

          · sociálnych kompetencií,

          · multikultúrnych kompetencií,

          · manuálnych zručností a ich využití v praktických cvičeniach,

          · umeleckých a psychomotorických schopností,

          · analýzy problémov a schopnosti ich riešenia,

          · osobnostných vlastností ako porozumenie, znášanlivosť, tolerancia, priateľstvo,

          · kontrolovania a regulovania svojho správania, ochrany svojho zdravia a životného prostredia a etických princípov.

           

          Pri hodnotení žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami postupujeme podľa Metodického pokynu na hodnotenie žiakov č. 22/2011 (príloha č. 2) a odporúčaní CPPPaP. Berieme do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon. Odlišujeme hodnotenie spôsobilosti od hodnotenia správania.

           

          Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období.

          Učiteľ oznamuje žiakovi výsledok každého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky hodnotených prejavov a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi žiakovi výsledok ihneď. Výsledky hodnotenia písomných a grafických prác a praktických činností oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu najneskôr do 10 dní.

          Písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok. Pravidelným rozvrhnutím hodnotiacich činností zabráni preťažovaniu žiaka.

          Písomné práce archivuje 1 kalendárny rok.

          Termín na vykonanie písomnej práce, ktorá má trvať viac ako 25 minút, prekonzultuje učiteľ s triednym učiteľom, ktorý koordinuje plán skúšania. V jednom dni môže žiak robiť len jednu písomnú prácu uvedeného charakteru.

          Učiteľ vedie evidenciu o každom hodnotení žiaka.

           

          Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získava učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:

          · sústavné diagnostické pozorovanie žiaka,

          · sústavné sledovanie výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,

          · rôzne druhy skúšok (písomné, ústne, grafické, praktické, pohybové) a didaktických testov; referáty, projekty, dotazníky, pozorovania - súbor prác žiaka, ktoré vypovedajú o jeho výkone,

          · analýza výsledkov rôznych činností žiaka, aktivita žiaka, práca na projektoch, spolupráca v skupine,

          · konzultácia s ostatnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby s odbornými zamestnancami zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, všeobecného lekára pre deti a dorast, najmä u žiaka s trvalejšími psychickými a zdravotnými ťažkosťami a poruchami,

          · rozhovory so žiakom a so zákonným zástupcom žiaka,

          · previerky – po prebratí tematického celku a priebežne – didaktickými testami a krátkymi previerkami,

          · práca na dobrovoľných úlohách.

           

          Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu sú:

          · známky alebo slovné hodnotenie za ústne odpovede,

          · známky alebo slovné hodnotenie za písomné práce, didaktické testy, grafické práce, praktické práce, pohybové činnosti.

           

          Hodnotenie prospechu

           

          Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

          1 - výborný,

          2 - chválitebný,

          3 - dobrý,

          4 - dostatočný,

          5 - nedostatočný.

           

          Stupeň 1 (výborný) Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

          Stupeň 2 (chválitebný) Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

          Stupeň 3 (dobrý) Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

          Stupeň 4 (dostatočný) Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

          Stupeň 5 (nedostatočný) Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

           

          Žiaka základnej školy možno klasifikovať stupňom prospechu nedostatočný, ak základná škola postupuje podľa týchto pravidiel

           

          a)       monitoruje priebežne základné rizikové faktory pre situáciu, ak žiak nedosahuje vzdelávacie výsledky primerané svojim schopnostiam a osobnostným predpokladom alebo vzdelávacie výsledky žiaka nevytvárajú predpoklad na úspešné zvládnutie obsahu vzdelávania,

          b)       analyzuje príčiny školského neúspechu žiaka po rozhovore so žiakom, zákonným zástupcom žiaka a s príslušnými zamestnancami školy,

          c)       vypracuje školskú stratégiu znižovania školského neúspechu a zavedie podporné opatrenia pre žiakov v závislosti od výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov,

          d)       spolupracuje podľa potreby s inými právnickými osobami na účel vytvorenia a uskutočňovania nastavených podporných opatrení pre žiakov ohrozených školským neúspechom.

           

          Ak sa hodnotenie žiaka vykonáva slovným hodnotením, vyžaduje sa, aby bol postup škôl uvedený v odseku 1 upravený v kritériách hodnotenia určených základnou školou.

           

          Základné rizikové faktory školského neúspechu

          Základnými rizikovými faktormi školského neúspechu sú najmä:

          1.       Žiak v príslušnom školskom roku opakuje ročník

          2.       Žiak má zvýšený počet vymeškaných neospravedlnených vyučovacích hodín v porovnaní s priemerom v ročníku

          3.       Žiak má zvýšený počet vymeškaných ospravedlnených vyučovacích hodín v porovnaní s priemerom v ročníku

          4.       Žiak sa počas dištančného vzdelávania nepripájal na vyučovacie hodiny online a neposielal vypracované zadania

          5.       Žiak je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi

          6.       Žiak pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia

          7.       Žiak bol dlhodobo v zahraničí

          8.       Žiak má zdravotné znevýhodnenie

          9.       Žiak prejavuje samotárske sklony, nezáujem, apatiu, úzkosť

          10.    Žiak prejavuje silné emócie, nepriateľské správanie sa voči spolužiakom, zmenu nálad

          11.    Žiakovi sa podstatne zhoršil prospech v minulom školskom roku

          12.    Žiak stratil motiváciu, nemá záujem o školu

          13.    Žiak má dlhodobo nepriaznivé domáce prostredie

          14.    Žiak má náhlu nepriaznivú situáciu v rodine

          15.    Žiak sa nevzdeláva v materinskom jazyku a spôsobuje mu to problémy.

           

           

          Celkové hodnotenie žiaka prvého ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

          a) prospel (a),

          b) neprospel (a).

           

          Celkové hodnotenie žiaka druhého až deviateho ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

          a) prospel (a) s vyznamenaním,

          b) prospel (a) veľmi dobre,

          c) prospel (a),

          d) neprospel (a).

           

          Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prípravný ročník, nultý ročník, prvý ročník až štvrtý ročník základnej školy môže hodnotiť slovne stupňami:

          a)     dosiahol veľmi dobré výsledky,

          b)     dosiahol dobré výsledky,

          c)     dosiahol uspokojivé výsledky,

          d)     dosiahol neuspokojivé výsledky.

           

          Stupeň  dosiahol veľmi dobré výsledky

          Žiak je tvorivý a iniciatívny, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom, dokáže vyjadriť veku primerané postoje, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov. Žiak vie vyhľadávať a využívať informácie, jeho myslenie je kritické,  dokáže hľadať vlastné riešenia, uplatňovať osvojené kľúčové kompetencie, účinne si organizuje svoju prácu a je schopný samostatne pracovať po predchádzajúcom návode učiteľa.  Pri riešení úloh pohotovo uplatňuje logické operácie, číta s porozumením súvislé texty, funkčne využíva matematické vedomosti a zručnosti. V presnosti a úplnosti požadovaných poznatkov, faktov a pojmov a vo vzťahu medzi nimi má nepodstatné medzery. Osvojené poznatky a zručnosti aplikuje pri riešení teoretických a praktických úloh samostatne, s minimálnymi odchýlkami. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je  estetický. Výsledky jeho činností sú veľmi dobré, originálne.

          Stupeň  dosiahol dobré výsledky

          Žiak sa snaží byť tvorivý, iniciatívny, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré s miernou podporou učiteľa aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Osvojenú slovnú zásobu dokáže používať pri komunikácii, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Číta s porozumením, pri riešení úloh uplatňuje logiku.  Občas potrebuje usmernenie a motiváciu k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu. Jeho ústny aj  písomný prejav je menej presný a výstižný. Grafický prejav je estetický, bez väčších nepresností. Kvalita výsledkov činností žiaka je dobrá.

          Stupeň  dosiahol uspokojivé výsledky

          Žiak nerozširuje svoju tvorivosť, chýba mu iniciatívnosť, priemerne si osvojuje poznatky a zákonitosti podľa učebných osnov. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú  nedostatky. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, zdržanlivý pri vyjadrovaní svojich postojov, podlieha stereotypu. Čítať s porozumením dokáže len s pomocou učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti, presnosti a výstižnosti nedostatky. Grafický prejav je málo estetický. Žiak často potrebuje usmernenie svojej práce, kvalita výsledkov jeho činností je uspokojivá.

          Stupeň  dosiahol neuspokojivé výsledky

          Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, nedokáže ich využívať. Prejavuje slabšie vyjadrovacie schopnosti, nespĺňa kritériá pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Pri využívaní poznatkov potrebuje sústavnú pomoc. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti, presnosti a výstižnosti podstatné nedostatky, grafický prejav je na nízkej úrovni. Žiak nedokáže uspokojivo pracovať, kvalita výsledkov jeho činností je neuspokojivá

           

          Súhrnné hodnotenie (oba polroky) vo vyučovacom predmete v základnej škole sa vykonáva formou klasifikácie, kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia, formou slovného hodnotenia v ročníkoch 1-5.

          Súhrnné hodnotenie vykonané formou klasifikácie je hodnotenie žiaka vo vyučovacom predmete klasifikačným stupňom.

          Súhrnné hodnotenie vykonané formou kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia je hodnotenie žiaka klasifikačným stupňom a opisom toho, ako žiak plnil ciele vzdelávania vo vyučovacom predmete.

          Súhrnné hodnotenie vykonané formou slovného hodnotenia je hodnotenie žiaka opisom toho, ako žiak plnil ciele vzdelávania vo vyučovacom predmete.

           

          Žiakovi, ktorý v niektorom vyučovacom predmete nie je hodnotený žiadnou z vyššie uvedených foriem sa na vysvedčení a v katalógovom liste uvádza:

           

          • Aktívne absolvoval - žiak je iniciatívny a tvorivý, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu. Je samostatný, prejavuje záujem o predmet a spolupracuje so spolužiakmi a vyučujúcim. Na vyučovacej hodine má vždy potrebné pomôcky.
          • Absolvoval – žiak realizuje edukačné úlohy na priemernej úrovni, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia, nespolupracuje so spolužiakmi a vyučujúcim, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, často nemá potrebné pomôcky.
          • Neabsolvoval – žiak nemá záujem o aktivity na vyučovacej hodine, nenosí si potrebné pomôcky, neguje a ignoruje vyučovací proces.

          Žiak z vyučovacieho predmetu neprospel, ak:

          • je hodnotený klasifikačným stupňom nedostatočný,
          • nesplnil ciele vzdelávania vo vyučovacom predmete,
          •  neabsolvoval vyučovací predmet.

           

          Celkové hodnotenie žiaka základnej školy na konci prvého polroka a druhého polroka vyjadruje hodnotenie jeho správania a výsledky jeho hodnotenia vo vyučovacích predmetoch, t.j. v predmetoch, v ktorých bol hodnotený niektorou z foriem súhrnného hodnotenia t. j. klasifikáciou, kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia alebo slovným hodnotením.

          Celkové hodnotenie žiaka sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje takto:

          • Prospel s vyznamenaním, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá stupeň klasifikácie horší ako chválitebný, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“;
          • Prospel veľmi dobre, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá stupeň klasifikácie horší ako dobrý, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“;
          • Prospel, ak:

          -        v žiadnom vyučovacom predmete hodnotenom formou klasifikácie nemá stupeň klasifikácie nedostatočný,

          -        pri kombinovanom hodnotení vo všetkých vyučovacích predmetoch hodnotených formou slovného hodnotenia splnil ciele vzdelávania v danom predmete, v žiadnom vyučovacom predmete hodnotenom formou klasifikácie nemá stupeň klasifikácie nedostatočný,

          -        pri slovnom hodnotení vo všetkých vyučovacích predmetoch hodnotených formou slovného hodnotenia splnil ciele vzdelávania v danom predmete a/alebo

          -        v niektorom vyučovacom predmete má hodnotenie „aktívne absolvoval“ alebo „absolvoval“ *

          • Neprospel, ak:

          -        z niektorého vyučovacieho predmetu neprospel.

           

          *Ak majú všetci žiaci triedy nastavené vyjadrenie v školskom vzdelávacom programe v niektorom vyučovacom predmete na vysvedčení podľa §55a ods. 5, tento vyučovací predmet sa nezahŕňa do celkového priemeru. Celkový priemer v tomto prípade závisí od hodnotenia vyučovacích predmetov, v ktorých boli žiaci hodnotení klasifikáciou, kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia alebo slovným hodnotením.

           

          Hodnotenie žiaka v náhradnom termíne

          Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno žiaka hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie mohlo vykonať najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka, pričom za hodnotenie zodpovedá príslušný vyučujúci. Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno žiaka hodnotiť v riadnom termíne v druhom polroku, riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie vykonalo v poslednom augustovom týždni.

           

          Opravné skúšky

          Žiak, ktorý má na konci druhého polroka najviac z dvoch povinných predmetov prospech nedostatočný, alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom hodnotení, alebo vyučovací predmet neabsolvoval a neprospel, môže na základe rozhodnutia riaditeľa školy vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku. Opravnú skúšku môže vykonať aj žiak, ktorého prospech na konci prvého polroka je nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku. Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa hodnotí stupňom nedostatočný.

           

          Komisionálna skúška

          Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky ak:

          a) je skúšaný v náhradnom termíne,

          b) vykonáva opravnú skúšku,

          c) o preskúšanie požiada zákonný zástupca,

          d) sa preskúšanie koná na podnet riaditeľa,

          e) je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy,

          f) plní osobitný spôsob školskej dochádzky,

          g) má povolené individuálne vzdelávanie,

          h) ukončuje vzdelávanie na získanie stupňa vzdelania,

          i) neabsolvuje viac, ako 50% povinných vyučovacích hodín daného vyučovacieho predmetu počas prezenčného vzdelávania, počas dištančného vzdelávania neabsolvuje viac, ako 50% online vyučovacích hodín daného predmetu,

          j) riaditeľ školy navrhne komisionálnu skúšku z dôvodu podozrenia zneužívania neprítomnosti žiaka v škole, alebo z dôvodu absencií žiaka na online hodinách.

          k) pri plnení osobitného spôsobu školskej dochádzky – na žiadosť zákonných zástupcov (§ 24 ods. 2 písm.b zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov),

           

          Pri klasifikácií žiaka, ktorému bolo povolené vzdelávanie podľa §24 ods.2 písm. b) sa komisionálna skúška vykoná:

          ·       za 1. polrok najneskôr do 21. januára, ak nebolo so zákonnými zástupcami dohodnuté inak,

          ·       za 2. polrok najneskôr do 20. júna, ak nebolo so zákonnými zástupcami dohodnuté inak.

          Ak má zákonný zástupca žiaka pochybnosti o správnosti hodnotenia v jednotlivých predmetoch na konci prvého alebo druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa vydania vysvedčenia, požiadať riaditeľa o vykonanie komisionálnej skúšky žiaka. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v hodnotiacom období z tohto vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky. Preskúšanie sa uskutoční neodkladne, najneskôr do desiatich dní od vydania rozhodnutia.

           

          2. Systém hodnotenia žiakov na 1. stupni

           

          Slovenský jazyk a literatúra

           

          Stupnica hodnotenia kontrolných diktátov:

                      0 – 1 chyba                 1

                      2 – 4 chyby                 2

                      5 – 7 chýb                   3

                      8 – 10 chýb                 4

                      11 a viac chýb            5

          Rovnaké chyby v tom istom slove sa pokladajú za jednu chybu, napríklad: Ríchly chlapec mal ríchly krok. = (1 chyba).

           

          Rozsah kontrolných diktátov v jednotlivých ročníkoch:

          1. ročník 10 – 15 plnovýznamových slov

          2. ročník 20 – 30 plnovýznamových slov

          3. ročník 30 – 40 plnovýznamových slov

          4. ročník 40 – 50 plnovýznamových slov

          Poznámka: Navrhovaný rozsah slov platí aj pri prepise a odpise textu.

           

          Počet a zameranie kontrolných diktátov v 1. ročníku ZŠ:  

          počet: 1

          Zameranie: opakovanie učiva z 1. ročníka ZŠ

          Počet a zameranie kontrolných diktátov v 2. ročníku ZŠ:

          počet: 10 

          Zameranie:

          1. Opakovanie učiva z 1. ročníka ZŠ

          2. Hláska a písmeno (ch, dz, dž)

          3. Samohláska ä

          4. Dvojhlásky

          5. Tvrdé spoluhlásky

          6. Opakovanie učiva za 1. polrok

          7. Mäkké spoluhlásky

          8. Slabiky di, ti, ni, li, de, te, ne, le

          9. Vety

          10. Opakovanie učiva z 2. ročníka

           

          Počet a zameranie kontrolných diktátov v 3. ročníku ZŠ:

          počet: 10 

          Zameranie:

          1. Opakovanie učiva z 2. ročníka ZŠ

          2. Slová s l, ĺ, r, ŕ 

          3. Vybrané slová po b

          4. Vybrané slová po m

          5. Vybrané slová po p

          6. Opakovanie učiva za 1. polrok

          7. Vybrané slová po r, s 

          8. Vybrané slová po v, z 

          9. Slovné druhy

          10. Opakovanie učiva z 3. ročníka ZŠ

           

          Počet a zameranie kontrolných diktátov vo 4. ročníku ZŠ:

          počet: 10 

          Zameranie:

          1. Opakovanie učiva z 3. ročníka ZŠ

          2. Vybrané slová po b, m

          3. Vybrané slová po p, r

          4. Vybrané slová po s, v, z 

          5. Spodobovanie

          6. Opakovanie učiva za 1. polrok

          7. Vlastné podstatné mená

          8. Ohybné slovné druhy

          9. Neohybné slovné druhy

          10. Opakovanie učiva zo 4. ročníka ZŠ

           

          Každému kontrolnému diktátu predchádza spravidla 1 nácvičný diktát a rôzne druhy pravopisných cvičení.

          Písanie a slohová výchova sú súčasťou jazykového vyučovania.

          Písanie sa samostatne neklasifikuje, hodnotí sa individuálna snaha žiaka o vlastné zlepšenie.

           

          Priebežné hodnotenie osvojených jazykových zručností a schopností:

          ü  vstupné, polročné a výstupné písomné práce,

          ü  ústne odpovede,

          ü  pravopisné cvičenia,

          ü  tematické testy,

          ü  projekty,

          ü  krátke samostatné práce,

          ü  čítanie a literárne pojmy.

           

          Hodnotenie písomných prejavov (slohová výchova):

          Dôraz sa kladie na vyjadrovacie schopnosti, obsahovú správnosť, myšlienkovú nadväznosť, nápaditosť a tvorivosť.

           

          Stupnica hodnotenia písomných prác:

          100% - 90% = 1

          89% - 75% = 2

          74% - 50% = 3 

          49% - 25% = 4

          24% - 0%   = 5

           

          Matematika

           

          Do hodnotiaceho portfólia žiakov 2. - 4. ročníka sú zaradené písomné práce – vstupná, polročná, a výstupná. Do hodnotiaceho portfólia všetkých ročníkov ďalej zaraďujeme:

          • priebežné samostatné práce na základe výberu učiteľa,
          • aktivitu v prístupe k činnostiam, záujem o ne a vzťah k nim,
          • schopnosť využívať a zovšeobecňovať skúsenosti a poznatky získané pri praktických činnostiach.

          Systém hodnotenia nepozostáva len z hodnotenia učiteľom, ale aj z hodnotenia žiackym kolektívom, ako aj zo sebahodnotenia. Sebahodnotenie vedie k pochopeniu a uvedomeniu si svojho potenciálu s možnosťou opravy chýb.

          Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období. Použijú sa adekvátne metódy (didaktické testy, päťminútovky, samostatné práce, pracovné listy, písomné práce) a prostriedky hodnotenia (klasifikácia, pochvala – ústna, písomná,...).

          Súčasťou skúšania je i ústne skúšanie, kedy sa posudzuje miera osvojenia vedomostí a ich následné využitie. Pri hodnotení pristupujeme ku každému žiakovi individuálne. Neporovnávame výsledky detí medzi sebou, ale hodnotíme každého žiaka podľa jeho schopností.

          Výkon žiaka je hodnotený vzhľadom na jeho možnosti. Snahou každého učiteľa je pozitívne hodnotenie, ktoré má veľký motivačný charakter.

           

          Druhy hodnotenia:

           

          Formatívne hodnotenie:

          • čiastkové výsledky a prejavy žiaka na vyučovacej hodine,
          • ústne odpovede,
          • samostatné práce,
          • aktivita, záujem,
          • originálnosť riešenia úloh,
          • aktívna účasť na matematických súťažiach,
          • pravidelná domáca príprava na vyučovanie (vypracovávanie domácich zadaní, učebné pomôcky).

           

          Sumatívne hodnotenie:

          • tematické previerky,
          • vstupné, polročné a výstupné písomné práce,
          • ústne odpovede,
          • krátke samostatné práce.

           

          Stupnica hodnotenia písomných prác:

          100% - 90% = 1

          89% - 75% = 2

          74% - 50% = 3 

          49% - 25% = 4

          24% - 0%   = 5

           

          Anglický jazyk

           

          Žiaka hodnotíme komplexne, na princípe individuálneho prístupu k osobnosti. V počiatočnej fáze učenia sa cudzieho jazyka v primárnom vzdelávaní žiakov ide predovšetkým o motivačnú a formatívnu funkciu.

           

          Obsah hodnotenia

          Počúvanie s porozumením: hodnotia sa rôzne čiastkové spôsobilosti - rozlišovanie a porovnávanie slov, porovnávanie významu viet na základe ich intonácie. Úlohy vhodné pre žiakov tohto veku sú také, ktoré im umožňujú demonštrovať pochopenie prostredníctvom neverbálnych prostriedkov (označovanie a spájanie obrázkov, vyfarbovanie, kreslenie).

          Ústny prejav: úlohy, ktoré sú určené na hodnotenie ústneho prejavu, musia byť realistické, zmysluplné. Výroky žiakov v cudzom jazyku sa nemajú hodnotiť izolovane, ale majú byť vnímané v kontexte situácie. Dôraz sa kladie na splnenie komunikačného zámeru. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať správnej výslovnosti a náležitej intonácii.

          Čítanie s porozumením: hodnotia sa čiastkové spôsobilosti čítania (napr. rozlišovanie a porovnávanie písomnej formy slov, hľadanie konkrétnych slov alebo informácií v texte, čítanie krátkych textov s porozumením).

          Písomný prejav: úlohy určené na hodnotenie písomného prejavu by mali odzrkadľovať aktivity v triede. Žiaci odpisujú slová a krátke vety, neskôr aj krátke odseky, nakoniec píšu vlastné vety a krátke odseky. Úlohy musia byť autentické a pre žiakov zaujímavé (napísanie zoznamu potravín, ktoré treba kúpiť, napísať krátke vety o sebe a pod.).

          Spôsoby hodnotenia:

          Hodnotenie učiteľom ústnou formou alebo písomnou formou. Jeho cieľom je ohodnotiť vedomosti žiaka a jeho spôsobilosti, pomáhať učiteľom aj žiakom monitorovať pokrok žiaka v učení. Forma a obsah hodnotenia by mali reflektovať skúsenosti detí z vyučovania (typy úloh sú žiakom známe z vyučovacieho procesu). Hodnotenie musí mať motivačnú funkciu.

           

          Hodnotíme:

          - komunikačné zručnosti v jazyku (v potrebnej miere),

          - jazykové schopnosti,

          - manuálne zručnosti a ich využitie.

          Snažíme sa pri klasifikácii sledovať a zisťovať prírastok vedomostí. Klasifikáciu môžeme obohatiť aj o slovné hodnotenie, nasledovne:

          Very good! / Veľmi dobre.

          Good! / Dobre.

          Good, but you could do better! /Dobre, ale môže to byť lepšie.

          Try harder you, can do it! /Usiluj sa viac.

          Stupnica hodnotenia písomných prác:

           

          100% - 90% = 1

          89% - 75% = 2

          74% - 50% = 3 

          49% - 25% = 4

          24% - 0%   = 5

          Tieto písomné práce sú zamerané hlavne na fonetickú stránku jazyka (spoznať slovo), tiež na grafickú stránku (napísať gramaticky správne slovo) a tiež vedieť si prečítať jednoduché otázky a na ne správne reagovať (môže byť aj jedným slovom).

          Žiaci tiež zhotovujú projekty, ktoré sú hodnotené ústne, ale podľa zváženia vyučujúceho môžu byť ohodnotené aj známkou, ak sú splnené nasledovné kritériá:

          •          splnenie cieľa projektu,

          •          prezentácia projektu,

          •          používanie správnej terminológie,

          •          estetický vzhľad.

          Hodnotenie spolužiakmi: má mať motivačnú funkciu, viesť žiakov k väčšej vzájomnej tolerancii a naučiť ich všímať si pozitíva práce spolužiakov, čo môže pozitívne ovplyvniť atmosféru v triede, pretože žiaci sa učia rešpektovať jeden druhého.

          Sebahodnotenie: rozvíja kognitívne spôsobilosti žiaka, ako je napríklad monitorovanie vlastného pokroku v učení, uvedomovanie si svojich schopností, štýlov učenia a kladenia si vlastných cieľov. Proces hodnotenia prebieha v materinskom jazyku. Medzi najčastejšie metódy sebahodnotenia patria: portfólio, dotazníky na vyfarbenie alebo označenie s predpísanou formou a  rozhovory s učiteľom.

           

          Prvouka, prírodoveda a vlastiveda

           

          Hodnotené sú teoretické vedomosti a praktické zručnosti, aktivita a celkový prístup k predmetu.

           

          Metódy a formy kontroly: kontrola verbálnych a písomných prejavov žiaka:

          ü  ústna forma hodnotenia – 1 až 2 ústne odpovede za stanovené klasifikačné obdobie,

          ü  písomná forma hodnotenia – tematické písomné práce/testy,

          ü  spracovanie projektu – prezentácia individuálnych/skupinových projektov,

          ü  aktivita a práca na vyučovacej hodine, tvorivosť, nápaditosť, záujem,

          ü  dôslednosť pri vypracovávaní úloh a domácich zadaní.

           

          Nástroje: písomné práce, testy, ústna odpoveď, aktivita žiaka, tvorba projektov.

          Hodnotenie projektov:

          a) obsahová stránka (náročnosť aktuálnej témy, originalita, obtiažnosť, rozsah práce),

          b) samostatnosť prejavu (prezentácia, orientácia v projekte),

          c) gramatická stránka (správne používanie aktuálnych pojmov k danej téme),

          d) estetická stránka (obrázky, grafy, celkový dojem).

           

          Stupnica hodnotenia písomných prác:

          100% - 90% = 1

          89% - 75% = 2

          74% - 50% = 3 

          49% - 25% = 4

          24% - 0%   = 5

           

          Výtvarná výchova

           

          Špecifikom výchovy prostredníctvom výtvarných činností a výtvarného vyjadrovania je, že sa v rámci jej procesu očakáva vlastný prístup žiaka k aplikácii techník, nástrojových a koordinačných zručností, ale najmä v oblasti vytvárania svojich osobných symbolických reprezentácií skutočnosti (obrazov, objektov, priestorových riešení, akčných a procesuálnych vyjadrení svojej fantázie, predstáv a reality vonkajšieho sveta).

          Hodnotenie má v prvom rade funkciu pozitívne motivovať žiaka a usmerniť jeho osobnostný rozvoj, preto budeme brať ohľad na jeho schopnosti, nadanie, ambície a vkus.

          Pri priebežnom hodnotení budeme brať ohľad na to, či výtvarný prejav súvisí s fantáziou, sebaprojekciou, záujmami a že toto hľadisko sa bude prejavovať aj v jeho riešení výtvarných úloh iniciovaných učiteľom. Uprednostníme osobný, diferencovaný prístup.

          Výsledok výtvarnej činnosti je však tiež dôležitý, pretože u žiaka vzniká naň obyčajne citová väzba, spokojnosť dieťaťa s vlastným výkonom, čo ho následne motivuje k nemu zaujať stanovisko a ovplyvní jeho ďalšie výtvarné činnosti.

           

          Forma  hodnotenia

          Ťažiskovou formou hodnotenia je osobný rozhovor so žiakom, v ktorom poskytneme žiakovi citlivú, veku primeranú, analyticky podloženú spätnú väzbu o rôznych aspektoch jeho činnosti. Vo vzájomnej komunikácii má žiak možnosť klásť otázky alebo zdôvodniť svoj prístup. Túto formu budeme kombinovať aj so sebahodnotením žiaka.

          Hodnotiace portfólio žiaka v predmete výtvarná výchova  tvorí súbor prác, ktorý si žiak dopĺňa počas celého roka.

           

          Kritériá hodnotenia:

          · žiak je iniciatívny a tvorivý vo výtvarnom vyjadrovaní, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu,

          · žiak dokáže vyjadriť veku primerané postoje (vkus, názor, spolupráca, individualita) v oblasti vizuálnej kultúry,

          · žiak ovláda zručnosti (technické, nástrojové, materiálové) podľa požiadaviek ročníkových kompetencií,

          · žiak preukazuje veku primerané mentálne spôsobilosti – na úrovni vnímania, prežívania, fantázie a predstavivosti, vytvárania vlastných koncepcií,

          · žiak dokáže veku primerane pomenúvať a interpretovať svoje zážitky, činnosti a ich výsledky,

          · žiak preukazuje vedomosti z oblasti vizuálnej kultúry primerané edukačným úlohám (v nižších ročníkoch najmä vedomosti o materiáloch, nástrojoch, základných technikách a druhoch vizuálnych umení),

          · žiak dokáže rešpektovať vlastný tvorivý výsledok a je tolerantný voči tvorivým prejavom, názorom a vkusu iných,

          · žiak zrealizoval artefakt primerane svojmu veku a schopnostiam.

           

          Stupeň 1 - výborný: Žiak spĺňa kritériá na vynikajúcej úrovni.

          Stupeň 2 - chválitebný: Žiak v podstate spĺňa kritériá 1. stupňa hodnotenia, ale je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý.

          Stupeň 3 - dobrý: Žiak realizuje edukačné úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia, nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, podlieha predsudkom a stereotypom.

          Stupeň 4 - dostatočný: Žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu, s ťažkosťami aplikuje získané zručnosti a poznatky v nových oblastiach.

          Stupeň 5 - nedostatočný: Žiak nespĺňa kritériá, nemá záujem o výtvarné aktivity, neguje vyučovací proces (neodporúčame používať stupeň nedostatočný v celkovom hodnotení žiaka; v čiastkovom hodnotení len vo výnimočných prípadoch).

          Telesná výchova

           

          Hodnotenie má predovšetkým pozitívne motivovať žiaka a má brať ohľad na jeho schopnosti a možnosti.

          Kritériá hodnotenia:  - snaha,

                                             - osobný výkonnostný rast vo výkonnostných testoch,

                                             - športové správanie,

                                             - aktivita,

                                             - kladný prístup k pohybovým aktivitám,

                                             - prístup k plneniu povinností (nosenie cvičebných úborov).

           

          Kritéria na priebežné hodnotenie reálneho postoja žiakov k telesnej výchove:

          ·       dosiahnutá úroveň požadovanej výkonnosti žiakov, resp. snaha o ich dosiahnutie a prekročenie, t. j. osobný výkonnostný rast vo výkonnostných testoch,

          ·       kladný prístup k pohybovým aktivitám, prejavy záujmu o dianie a priebeh telovýchovného procesu,

          ·       intenzita vynakladaného úsilia o zvládnutie učiva,

          ·       túžba po lepšom individuálnom výkone,

          ·       športové správanie,

          ·       aktivita,

          ·       prístup k plneniu povinností (nosenie cvičebných úborov).

           

          Kritéria na priebežné hodnotenie reálneho postoja žiakov k vlastnému zdraviu:

          ·     dosiahnutá úroveň osvojených poznatkov a vedomostí v oblasti zdravoveda - hygiena, životospráva,

          ·       reálne prejavený záujem a starostlivosť o hygienu tela, odevu a prostredia,

          ·       primeraná ostražitosť pri rizikových formách telovýchovnej aktivity.

          Osobné výkony žiakov vo výkonnostných testoch zaznamenať a zaradiť do osobného portfólia žiaka.

           

          Stupeň – 1 – výborný

          Žiak dosahuje veľmi dobrú úroveň pohybových zručností vzhľadom na svoje individuálne predpoklady, pohybová výkonnosť a zdatnosť majú stúpajúcu tendenciu, aktívne sa zapája do činností na hodinách aj mimo školy (športové súťaže, je aktívnym členom športového teamu), je disciplinovaný, pripravuje sa na hodiny TSV, vždy má úbor na telesnú výchovu.

          Stupeň – 2 – chválitebný

          Žiak dosahuje základnú (primeranú) úroveň pohybových zručností vzhľadom na svoje individuálne predpoklady. Pohybovú výkonnosť a zdatnosť si udržuje na dobrej úrovni (neklesá), má kladný vzťah k pohybovým aktivitám, je aktívny na hodinách TSV, je disciplinovaný, dobre sa pripravuje na hodiny TSV, nosí si telocvičný úbor.

          Stupeň – 3 - dobrý

          Žiak vzhľadom k svojim individuálnym predpokladom dosahuje podpriemernú úroveň pohybových zručností, neprejavuje záujem o zlepšenie svojej pohybovej výkonnosti a zdatnosti. Na hodinách TSV je pasívny, nezapája sa do činností na hodinách ako aj mimo školy. Je nedisciplinovaný, nepripravuje sa na hodiny TSV, nenosí si pravidelne cvičebný úbor, evidujú sa neodôvodnené absencie.

          Stupeň – 4 - dostatočný

          Žiak je ľahostajný k úrovni svojich pohybových zručností, ako aj k pohybovým aktivitám. Je nedisciplinovaný, nepripravuje sa na hodiny TSV, nenosí si telocvičný úbor, neprejavuje záujem o zlepšenie svojho fyzického stavu, vynecháva aktívnu časť vyučovacej hodiny (odmieta pracovať na hodine), na hodinách TSV sú časté absencie.

          Stupeň – 5 - nedostatočný

          Žiak prejavuje úplnú ľahostajnosť k vyučovaniu, ignoruje obsah vyučovania, odmieta sa zapájať do pohybových činností na vyučovacej hodine, nepripravuje sa na hodiny TSV, nenosí si pravidelne cvičebný úbor.

           

          Učiteľ môže navrhnúť žiakovi, ktorého z vážnych príčin nemôže klasifikovať ( napr. žiak si pravidelne nenosí úbor na TSV, a preto sa nezapája do vyučovacieho procesu), vykonanie komisionálnej skúšky z predmetu TSV. Žiak, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia zo zdravotných dôvodov neabsolvoval pohybovú časť TSV je oslobodený z TSV a na vysvedčení je neklasifikovaný.

           

          Hudobná výchova

           

          V rámci predmetu hudobná výchova hodnotíme intonačné zvládnutie piesní podľa individuálnych schopností žiaka, rytmické cvičenia na základe jednoduchých hier či vyčítaniek, hru na jednoduchých rytmických nástrojoch, ako aj základy hudobnej teórie.

          Hodnotenie má pôsobiť konštruktívne a povzbudzujúco, má byť zamerané na pozitívnu  motiváciu, orientuje sa na pozitívne stránky schopností žiakov. Charakter hudobnej výchovy vyžaduje hodnotiť postoj žiaka k hudbe, jeho formujúce sa názory na svet, ktorý ho obklopuje, jeho estetické úsudky, snahu vzdelávať sa v hudbe a zlepšovať svoje hudobné prejavy. Pri hodnotení neklásť hlavný dôraz na spevácke výkony, ale na záujem o predmet. 

           

          Kritériá hodnotenia:

          - záujem o hudobné činnosti a o hudobné umenie v rámci vzdelávacích úloh,

          - schopnosť spolupracovať pri kolektívnych hudobných prejavoch,

          - schopnosť posúdiť svoj výkon (hudobné prejavy a vedomosti) a výkon spolužiakov,

          - aktivita a prístup k hudobným činnostiam a k poznávaniu umenia,

          - využitie speváckych, intonačných a sluchových zručností a návykov,

          - tvorba jednoduchých rytmických sprievodov k piesňam na detských hudobných nástrojoch a  hrou na tele.

           

          Hodnotenie je vypracované v súlade s kompetenciami a je potrebné, aby učiteľ pri hodnotení mal tieto kompetencie (uvedené v učebných osnovách predmetu) a ich postupné dosahovanie na zreteli.

          Učiteľ u žiaka hodnotí primerane veku:

           

          a)   priebeh vytvárania postojov:

          -      záujem o hudobné činnosti a o hudobné umenie v rámci edukačných úloh,

          -      schopnosť spolupracovať pri kolektívnych hudobných prejavoch a edukačných úlohách,

          -      schopnosť posúdiť svoj výkon (hudobné prejavy a vedomosti) a výkon spolužiakov,

           

          b)   priebeh získavania zručností a spôsobilostí:

          -      žiak spieva na základe svojich dispozícií intonačne čisto, rytmicky presne so zodpovedajúcim výrazom, pričom využíva získané spevácke, intonačné a sluchové zručnosti a návyky,

          -      orientácia v grafickom zázname jednohlasnej melódie,

          -      hra a tvorba jednoduchých rytmických sprievodov k piesňam na detských hudobných nástrojoch a hrou na telo,

          -      orientácia v znejúcej hudbe na základe dominujúcich výrazových prostriedkov hudby a ich funkcií,

          -      pochopenie veku primeraných hudobných diel a schopnosť zážitky verbalizovať a zdôvodniť,

          -      integrácia a transfer hore uvedených zručností a spôsobilostí pri realizácii hudobno-dramatických činností,

          -      aktivita a prístup k hudobným činnostiam a k poznávaniu umenia,

           

          c)   priebeh získavania hudobných vedomostí:

          -      vedomosti z oblasti hudobnej kultúry a prvkov hudobnej náuky súvisiacich s preberanými edukačnými úlohami,

          -      poznanie najvýraznejších slovenských folklórnych regiónov, ich typické piesne a tance, slovenské zvykoslovie.

           

          Stupeň výborný:

          - žiak spĺňa kritériá (a – c) na vynikajúcej úrovni,

          - je usilovný, vytrvalý, pracuje primerane svojmu veku, prevažne samostatne, tvorivo a pohotovo,

          - uplatňuje osvojené zručnosti, vedomosti, návyky v úlohách,

          - úspešne ich rozvíja v skupinovom a individuálnom prejave,

          - dokáže vyjadriť veku primerané postoje, názory na hudobné umenie,

          - má aktívny záujem o hudobné umenie,

          - individuálny spev nie je podmienkou, pokiaľ sa  úspešne a aktívne realizuje v ostatných   hudobných činnostiach.

           

          Stupeň chválitebný:

          - je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý,

          - menej využíva svoje schopnosti v individuálnom a kolektívnom prejave,

          - potrebuje sústavnú pomoc učiteľa,

          - realizuje edukačné úlohy priemerne,

          - chýba mu iniciatívnosť a tvorivosť,

          - je málo aktívny a snaživý, potrebuje sústavnú pomoc a povzbudenie učiteľa.

           

          Stupeň dobrý:

          -žiak realizuje edukačné úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia, nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, podlieha predsudkom a stereotypom.

           

          Stupeň dostatočný:

          - žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu.

           

          Stupeň nedostatočný:

          - žiak nespĺňa kritériá,

          - neodporúčame používať stupeň  dostatočný a nedostatočný v celkovom hodnotení.

           

          Informatika

           

          ·       Podklady na hodnotenie žiaka získa učiteľ sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie, pričom berie do úvahy vedomostný posun žiaka vzhľadom na vlastnú osobu, využíva pochvalu, slovné hodnotenie každej práce, zameranú na podporu jeho osobného rastu.

          ·       Hodnotenie má motivačný charakter. Dôležitá je analýza činnosti žiaka.

          ·       Učiteľ pri hodnotení berie do úvahy aktivitu a samostatnosť žiaka.

          ·       Žiak si ukladá svoje práce do vlastného označeného priečinka do počítača, čo súčasne vypovedá o jeho výkone a zručnosti v oblasti informatiky. Portfóliá (priečinky) si učiteľ eviduje v počítačoch do konca hodnotiaceho obdobia príslušného školského roka.

          ·       Žiak je z predmetu skúšaný ústne a prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období.

          ·       Využívame aj sebahodnotenie žiaka.

           

          Hodnotiace kritériá:

           

          Stupeň 1 (výborný): žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústne odpovede a poznatky z predmetu informatika sú na výbornej úrovni. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

          Stupeň 2 (chválitebný): žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústne odpovede a poznatky z predmetu sú na veľmi dobrej úrovni. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

          Stupeň 3 (dobrý): žiak má medzery v celistvosti a úplnosti osvojenie poznatkov, pojmov a zákonitostí podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnych odpovediach má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti.  Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

          Stupeň 4 (dostatočný): žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústne odpovede majú často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

          Stupeň 5 (nedostatočný): žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústne odpovede sú nesprávne, nepresné. Kvalita výsledkov jeho činností a vedomostí sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

           

           

          V predmete hodnotíme predovšetkým pozitívny vzťah k práci a zodpovednosť za kvalitu svojich i spoločných výsledkov. Pri hodnotení nebudeme hodnotiť každú prácu a každý výkon žiaka.  Žiakov postupne vedieme, aby sa vedeli ohodnotiť sami, ale aj svojho spolužiaka.

          Učiteľ si vyberá, ktoré úlohy bude hodnotiť, aby poskytol žiakovi dostatočný obraz o jeho kvalitách a vývoji práce.

           

          Kritériá hodnotenia sú vypracované v súlade s ročníkovými kompetenciami.  Ťažiskovou formou hodnotenia je osobný rozhovor so žiakom, kombinovaný aj so sebahodnotením žiaka. Výsledok pracovných činností (artefakt) nie je jediným predmetom hodnotenia, ale učiteľ zvažuje všetky nižšie vymenované kritériá:

           

          ·       prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti, t. j. uplatnenie vlastných inovatívnych nápadov a vlastného zamerania pri realizácii edukačnej úlohy, 

          ·       otvorenosť voči experimentovaniu, skúšanie iných, svojských riešení, 

          ·       cieľavedomosť riešení, 

          ·       záujem o činnosti v rámci edukačných úloh a prípravy pomôcok,

          ·       schopnosť spolupracovať,

          ·       schopnosť zaujímať stanoviská k výsledkom svojej práce a práce spolužiakov,

          ·       technické zručnosti (ovládanie požadovaných nástrojov, materiálov a technických operácií s nimi),

          ·       formálne zručnosti (vyjadrovanie sa prostredníctvom pracovných zručností),

          ·       mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja vnímania a prežívania,

          ·       mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja predstavivosti a fantázie,

          ·       mentálne spôsobilosti na úrovni myslenia (vlastné témy, koncepcie, návrhy)

          ·       schopnosť analyzovať a syntetizovať, pomenovať procesy, interpretovať zážitky,

          ·       znalosť materiálov, techník, médií a procesov ich používania,

          ·       schopnosť realizácie výsledného artefaktu.

           

          Stupeň 1 (výborný) Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri pracovných činnostiach a tvorivých výkonoch. Dokáže vytvoriť jednoduchý predmet uplatnením vlastnej tvorivosti a fantázie. Dodržiava zásady bezpečnej práce s materiálom a pracovnými nástrojmi. Váži si hodnoty vytvorené človekom a prírodou, dokáže urobiť technický náčrt a dokáže vybrať vhodný materiál na konštrukciu určeného modelu. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

          Stupeň 2 (chválitebný) Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

          Stupeň 3 (dobrý) Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

          Stupeň 4 (dostatočný) Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, ktoré nedokáže aplikovať v praktických činnostiach. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

          Stupeň 5 (nedostatočný) Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať v praktických činnostiach. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

           

           

          Etická výchova

           

          Metódami (pochvala, povzbudenie) motivujeme žiakov k dosiahnutiu pozitívnych výsledkov. V etickej výchove sledujeme cyklické rozvíjanie osobnosti žiaka, rešpektujeme dynamiku dlhodobého a postupného rozvoja sociálnych zručností. Vyzdvihujeme a zdôrazňujeme úspechy v prosociálnom cítení.

           

          Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, využíva naplno svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje svoju autentickosť, kreativitu a originalitu. V prípade potreby je schopný v plnej miere nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Má záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií. Vie pohotovo zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a aktívne vyjadriť svoj vlastný názor.

          Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje menšiu mieru autentickosti, kreativity a originality. V prípade potreby je schopný nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Prejavuje snahu rozvíjať svoje kompetencie. Vie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor.

          Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach skôr pasívny, málo využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje nízku mieru autentickosti, kreativity a originality. Jeho vedomosti a zručnosti sú obmedzené, s problémami aplikuje medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Ťažšie zaujíma postoj k požadovaným záležitostiam a s problémami vyjadruje svoj vlastný názor.

          Stupeň 4 – dostatočný sa udeľuje výnimočne žiakovi, ktorý je na vyučovacích hodinách pasívny, nespolupracuje. Pri riešení teoretických a praktických úloh neprejavuje autentickosť, kreativitu a originalitu. Jeho vedomosti a zručnosti sú veľmi obmedzené, nedokáže aplikovať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Nevie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor.

          Stupeň 5 – nedostatočný sa udeľuje celkom výnimočne žiakovi, ktorý proklamatívne ignoruje výučbu, odmieta spolupracovať, jeho vedomosti a zručnosti sú nedostatočné. Odmieta zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor.

           

          Náboženská výchova

           

          Pri hodnotení pristupujeme ku každému žiakovi individuálne. Neporovnávame výsledky detí medzi sebou, ale hodnotíme každého podľa jeho možností a schopností. Snaha každého učiteľa je pozitívne hodnotenie. V danom predmete sú žiaci priebežne klasifikovaní. Žiakov postupne vedieme k tomu, aby sa vedeli ohodnotiť sami, ale aj svojho spolužiaka.

           

          Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, využíva naplno svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje svoju autentickosť, kreativitu a originalitu. V prípade potreby je schopný v plnej miere nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Má záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií. Vie pohotovo zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a aktívne vyjadriť svoj vlastný názor.

          Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje menšiu mieru autentickosti, kreativity a originality. V prípade potreby je schopný nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Prejavuje snahu rozvíjať svoje kompetencie. Vie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor.

          Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach skôr pasívny, málo využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje nízku mieru autentickosti, kreativity a originality. Jeho vedomosti a zručnosti sú obmedzené, s problémami aplikuje medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Ťažšie zaujíma postoj k požadovaným záležitostiam a s problémami vyjadruje svoj vlastný názor.

          Stupeň 4 – dostatočný sa udeľuje výnimočne žiakovi, ktorý je na vyučovacích hodinách pasívny, nespolupracuje. Pri riešení teoretických a praktických úloh neprejavuje autentickosť, kreativitu a originalitu. Jeho vedomosti a zručnosti sú veľmi obmedzené, nedokáže aplikovať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Nevie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor.

          Stupeň 5 – nedostatočný sa udeľuje celkom výnimočne žiakovi, ktorý proklamatívne ignoruje výučbu, odmieta spolupracovať, jeho vedomosti a zručnosti sú nedostatočné. Odmieta zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor.

           

          Stupnica hodnotenia písomných prác:

          100% - 90% = 1

          89% - 75% = 2

          74% - 50% = 3

          49% - 25% = 4

          24% -   0% = 5

           3. Systém hodnotenia prospechu na 2. stupni ZŠ

           

          Slovenský jazyk a literatúra

           

          Žiaci sú hodnotení na základe prerokovania a schválenia spôsobu hodnotenia na pedagogickej rade. Využíva sa aj ústne hodnotenie - pochvala, povzbudenie, napomenutie, sebahodnotenie.

          Bodové hodnotenie majú kontrolné previerky, pri ktorých je vyhodnotená i percentuálna úspešnosť každého žiaka. Previerky sú hodnotené známkou podľa danej stupnice:

           

          100 -   90 %   - výborný,

          89   -   75 %   - chválitebný,

          74   -   50 %   - dobrý,

          49   -   25 %   - dostatočný,

          24   -     0 %   - nedostatočný.

           

          Diktáty zo slovenského jazyka:

          5. ročník: počet: 4

          zameranie: vstupný diktát –  opakovanie učiva zo 4. ročníka, podstatné mená, prídavné mená, slovesá

          6.ročník: počet: 4

          zameranie: vstupný diktát –  opakovanie učiva z 5. ročníka, prídavné mená, slovesné spôsoby, opakovanie učiva zo 6. ročníka

          7. ročník: počet: 4

          zameranie: vstupný diktát –  opakovanie učiva zo 6. ročníka, cudzie slová, číslovky, opakovanie učiva zo 7. ročníka

          8. ročník: počet: 4

          zameranie: vstupný diktát –  opakovanie učiva zo 7. ročníka, podstatné mená mužského rodu zvieracie, neživotné zakončené na –r, -l, opakovanie učiva z 8. ročníka

          9. ročník: počet: 4

          zameranie: vstupný diktát –  opakovanie učiva z 8. ročníka, interpunkcia, jednoduché súvetie, záverečné opakovanie z 5. - 9. ročníka

           

          Hodnotenie kontrolných diktátov:

          0 – 1 chyba      – výborný

          2 – 3 chyby      – chválitebný

          4 – 7 chýb        –  dobrý

          8 – 10 chýb      – dostatočný

          11 chýb a viac – nedostatočný

          Rovnaké chyby v tom istom slove sa pokladajú za 1 chybu. Napr.: Ríchly chlapec mal ríchly krok. (= 1chyba).

          Ak je v texte napísané rovnaké slovo v rovnakom tvare s tou istou pravopisnou chybou, táto chyba sa počíta len raz. Každá chyba v interpunkcii sa počíta ako osobitná chyba toľkokrát, koľkokrát sa vyskytne v texte. Všetky chyby majú rovnakú hodnotu. Javy, ktoré sa žiaci ešte neučili, sa nezarátavajú do chýb.

          Hodnotiaca stupnica školských slohových prác:

          28 – 26 bodov                                    1

          25 – 21 bodov                                    2

          20 – 14 bodov                                    3

          13 – 9 bodov                                      4

          8 a menej                                           5

           

          BODY

          Vonkajšia forma                  (max. 4 b)      

          Vnútorná forma                   (max 20 b)     

          Obsah                         (max. 4 b)      

                      Kompozícia                (max. 4 b)      

                      Jazyk                          (max. 4 b)      

                      Pravopis                     (max. 4 b)      

                      Štýl                             (max. 4 b)      

          Celkový dojem                    (max. 4 b)      

          Spolu                                     (max 28 b)

           

          Slohové práce v 5. ročníku:

          počet: 1

          zameranie: rozprávanie s prvkami opisu

          Slohové práce v 6. ročníku:

          počet: 2

          zameranie: statický opis, rozprávanie s využitím priamej reči (1. osoba, 3. osoba)

          Slohové práce v 7. ročníku:

          počet: 2

          zameranie: umelecký opis, charakteristika

          Slohové práce v 8. ročníku:

          počet: 2

          zameranie: slávnostný prejav, životopis

          Slohové práce v 9. ročníku:

          počet: 2

          zameranie: výklad, úvaha

          Kontrolné písomné práce:

          -      vstupná, polročná, výstupná písomná práca

          Ostatné písomné práce:

          čiastkové (cvičné) – zisťujeme nimi pochopenie určitej časti preberaného celku (napr. skloňovanie podstatných mien),

          overujúce – overujeme nimi pochopenie väčšej časti alebo celého tematického celku.

          Ústne odpovede:

          - stupeň výborný:  žiak zvládol pochopenie danej témy, samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti,

          - stupeň chválitebný:  žiak zvládol pochopenie danej témy, má menšie nedostatky v správnosti a presnosti,

          - stupeň dobrý: žiak pochopil tému za pomoci učiteľa, dopúšťa sa chýb, má nedostatky v správnosti a presnosti,

          - stupeň dostatočný: žiak pochopil tému za veľkej pomoci učiteľa, má vážne nedostatky, prezentácia poznatkov nepresná, s chybami,

          - stupeň nedostatočný:  žiak si neosvojil požadované vedomosti, nevie svoje poznatky uplatniť.

           

          Vo výslednej známke hodnotíme:

          kontrolné písomné práce – vstupné, polročné, výstupné,

          tematické previerky, krátke kontrolné testy, bleskovky, päťminútovky, diktáty, slohové práce,

          písomné a ústne odpovede – presnosť, odbornosť, trvalosť osvojenia pojmov, faktov a definícií, samostatnosť vyjadrovania, použiteľnosť vedomostí v praxi, úroveň myšlienkových operácií, úroveň požadovaných motorických a intelektuálnych činností, stupeň rozvoja kľúčových kompetencií – triedenie a vyhľadávanie informácií, pozorovanie, porovnávanie a triedenie javov, experimentovanie, aktivita a snaživosť na hodinách, sebahodnotenie a zodpovedajúce prijímanie spätnoväzbových  informácií, primeranosť reakcií,

          príprava na vyučovanie – ústna, písomná, nosenie pomôcok, úprava zošitov, projekty, čitateľské denníky, účasť na súťažiach,

          recitácia umeleckého textu:

          poézia/próza: Hviezdoslavov Kubín,

           

          prednes slovenských povestí:

          Šaliansky Maťko.

           

          Iné formy hodnotenia na hodinách slovenského jazyka a literatúry:

           

          §         individuálne ústne odpovede žiakov,

          §     preverovanie nového učiva a domácej úlohy, jazykové rozbory učiva, úlohy na overovanie vedomostí,

          §         hodnotenie samostatnej práce žiakov – na otázky z učebnice alebo problémové úlohy,

          §         kontrolné práce pri opakovaní tematického celku z literatúry a gramatiky,

          §         hodnotenie skupinovej práce alebo projektu,

          §         osobitné hodnotenie žiakov podľa IVP.

                                                     

           

          Hodnotenie žiakov je založené na kritériách v každom vzdelávacom výstupe. Cieľom hodnotenia je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky a aké pokroky naopak dosiahol. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce.

          Pri hodnotení uplatňujeme adekvátne metódy a prostriedky hodnotenia. Hodnotíme ústne odpovede, písomné práce po jednotlivých tematických celkoch, vstupné, výstupné a štvrťročné previerky. Pod prístupom žiaka k vyučovaciemu predmetu rozumieme: nosenie a úpravu pomôcok, vypracovanie domácich úloh a cvičení, aktivitu na hodinách.

          Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami.

           

          Písomné práce budú hodnotené podľa stupnice:

          100 % - 90 % - výborný

          89 % - 75 %   - chválitebný

          74% - 50 %    - dobrý

          49% - 25 %    - dostatočný

          24 % - 0%      - nedostatočný

          Anglický jazyk

           

          Hodnotenie a sebahodnotenie

           

          Predmetom hodnotenia a klasifikácie v predmete anglický jazyk je cieľová komunikačná úroveň žiaka v jednotlivých ročníkoch v súlade s platnými učebnými osnovami a vzdelávacími štandardmi.

          • Hodnotenie a klasifikácia v anglickom jazyku sleduje základné všeobecné, sociolingvistické a komunikačné kompetencie, ktoré sa prejavujú vo využívaní základných komunikačných zručností: čítanie, písanie, počúvanie, samostatný ústny prejav a rozhovory.
          • Pri hodnotení v predmete anglický jazyk sa berú do úvahy tieto aspekty: obsahová primeranosť, plynulosť vyjadrovania, jazyková správnosť a štruktúra odpovede.
          • Kritériá klasifikácie musia byť v súlade s požadovanou úrovňou ovládania anglického jazyka a náročnosť sledovaných javov musí zodpovedať náročnosti definovanej v platných učebných osnovách a vzdelávacích štandardoch cieľovej skupiny žiakov.

          Formy a metódy skúšania a hodnotenia žiakov z anglického jazyka

          - ústna (minimálne 2x za polrok) - za prečítanie textov, u starších žiakov reprodukcia textov, slovná zásoba, slovné spojenia, tvorenie viet, komunikatívne zručnosti a kompetencie (rozhovor, role-play);

          - písomná - kontrolné písomné práce, písomné testy, diktáty a ďalšie druhy skúšok sú rozvrhnuté rovnomerne na celý školský rok tak, aby sa nadmerne nehromadili v určitých obdobiach;

          Pri veľkých písomných prácach (písomné práce po každom tematickom celku, jedna vstupná a jedna záverečná na konci školského roka) sa riadime podľa nasledovnej stupnice:

           

          100% - 90%    výborný,

           89% - 75%    chválitebný,

           74% - 50%    dobrý,

           49% - 25%    dostatočný,

           24% -   0%    nedostatočný.

          - priebežné, súhrnné, slovné, písomné, sebahodnotenie, individuálne, skupinové a frontálne - ich podiel na celkovom hodnotení je v kompetencii vyučujúceho. Povinné sú len vstupné, polročné a výstupné kontrolné práce.

          Veľký dôraz sa kladie na sebahodnotenie žiakov, ako i korektné hodnotenie spolužiakov preferované pri ústnych odpovediach, praktických či grafických prejavoch, pri hodnotení prezentácií, projektov, referátov...

          Tvorba projektov, podľa zváženia vyučujúceho, môže byť hodnotená ústne alebo známkou, ak sú splnené nasledovné kritériá:

          -         splnenie cieľa projektu,

          -         prezentácia projektu,

          -         používanie správnej terminológie,

          -         estetický vzhľad.

          Za každý sledovaný jav môže žiak (skupina) získať 2 body, spolu 8 bodov. Stupnica je nasledovná:

          8 - 7 bodov           výborný,

          6 - 5 bodov           chválitebný,

          4 - 3 body             dobrý,

          2 - 1 bod               dostatočný.

          Kritériá hodnotenia žiaka

          Celkové hodnotenie na konci školského roka berie ohľad na nasledujúce komponenty:

          • do akej miery je žiak schopný realizovať komunikáciu v cudzom jazyku,
          • do akej miery lexikálne a gramatické chyby narušujú zrozumiteľnosť a dorozumievanie,
          • hľadisko jazykovej správnosti pri používaní bežnej slovnej zásoby a frekventovaných gramatických štruktúr,
          • hľadisko štylistickej adekvátnosti – formálnosť a neformálnosť vyjadrovania s ohľadom na situáciu prejavu,
          • rýchlosť prejavu a pohotovosť reakcie s prihliadnutím na individuálne rozdiely medzi žiakmi,
          • rozsah slovnej zásoby žiaka a jej využitie prostredníctvom gramatických štruktúr,
          • stále výkony počas celého školského roka,
          • pokrok v učení sa,
          • výsledok záverečného testu.

           

          Nemecký jazyk

          Hodnotenie má nezastupiteľné miesto pri všetkých ľudských činnostiach, aby človek vedel správne ohodnotiť svoje konanie. Taktiež pri učení sa cudzieho jazyka je podstatné zhodnotiť prácu žiakov, ich kreativitu a úsilie. Učiteľ vyberá také formy hodnotenia, aby sa nedotkli osobnosti dieťaťa a vedie žiakov k správnemu sebahodnoteniu a aj k hodnoteniu spolužiakov.

          Hodnotenie musí mať motivačnú funkciu a má byť využívané humanisticky orientované slovné hodnotenie /pochvala, úsmev/. Súčasťou hodnotenia práce žiakov na vyučovaní a jeho výsledkov je ústne hodnotenie, percentuálne hodnotenie, vypracovanie žiackych prác, prezentovanie žiackych prác.

          Predmetom hodnotenia a klasifikácie v predmete nemecký jazyk je cieľová komunikačná úroveň žiaka v jednotlivých ročníkoch v súlade s platnými učebnými osnovami a vzdelávacími štandardmi.

           

          ·       Hodnotenie a klasifikácia v nemeckom jazyku sleduje základné všeobecné, sociolingvistické a komunikačné kompetencie, ktoré sa prejavujú vo využívaní základných komunikačných zručností: čítanie, písanie, počúvanie, samostatný ústny prejav a rozhovory.

          ·       Pri hodnotení v predmete nemecký jazyk sa berú do úvahy tieto aspekty: obsahová primeranosť, plynulosť vyjadrovania, jazyková správnosť a štruktúra odpovede.

          ·       Kritériá klasifikácie musia byť v súlade s požadovanou úrovňou ovládania nemeckého jazyka a náročnosť sledovaných javov musí zodpovedať náročnosti definovanej v platných učebných osnovách a vzdelávacích štandardoch cieľovej skupiny žiakov.

          a.      Formy a metódy skúšania a hodnotenia žiakov z nemeckého jazyka

          - ústna (minimálne 2x za polrok) – konverzácia (rolové hry, rozhovor), reprodukcia textu, rozprávanie, prezentácia projektu, opis obrázku;

          Pri ústnom skúšaní sa hodnotí:

          §  obsahové zvládnutie témy,

          §  samostatnosť a plynulosť prejavu,

          §  gramatická správnosť,

          §  použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia.

          -  písomná - kontrolné písomné práce, písomné testy, slohová práca, diktáty, domáce úlohy, slovná zásoba a ďalšie druhy skúšok sú rozvrhnuté rovnomerne na celý školský rok tak, aby sa nadmerne nehromadili v určitých obdobiach;

          Písomné prejavy sa hodnotia nasledovnými kritériami:

          §  členenie a stavba textu,

          §  zodpovedajúci obsah a rozsah textu,

          §  gramatická správnosť, pravopis,

          §  slovná zásoba.

           

          - priebežné, súhrnné, slovné, písomné, sebahodnotenie, individuálne, skupinové a frontálne - ich podiel na celkovom hodnotení je v kompetencii vyučujúceho. Povinné sú len vstupné, polročné a výstupné kontrolné práce.

          Veľký dôraz sa kladie na sebahodnotenie žiakov, ako i korektné hodnotenie spolužiakov preferované pri ústnych odpovediach, praktických či grafických prejavoch, pri hodnotení prezentácií, projektov, referátov... Sebahodnotenie vedie žiakov k vyššej angažovanosti, k zlepšeniu komunikácie, k lepšiemu vzájomnému pochopeniu, zlepšuje motiváciu žiaka, poskytuje učiteľovi cenné informácie o žiakovi, pomáha mu nájsť silné i slabé stránky žiaka.

          Tvorivo sa môžu žiaci realizovať pri zhotovovaní projektov, ktoré sú hodnotené ústne, ale podľa zváženia vyučujúceho môžu byť ohodnotené aj známkou, ak sú splnené nasledovné kritériá:

          -         splnenie cieľa projektu,

          -         prezentácia projektu,

          -         používanie správnej terminológie,

          -         estetický vzhľad.

          b.     Kritériá hodnotenia žiaka

          Pri hodnotení výkonu žiaka v nemeckom jazyku sledujeme najmä úroveň jeho rečových zručností. Ďalej je to počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením a tiež písanie.

          Celkové hodnotenie na konci školského roka nezávisí len od výsledku jednej skúšky alebo niekoľkých malých skúšok, ale sa berie ohľad na nasledujúce komponenty:

          • do akej miery je žiak schopný realizovať komunikáciu v cudzom jazyku,
          • do akej miery lexikálne a gramatické chyby narušujú zrozumiteľnosť a dorozumievanie,
          • hľadisko jazykovej správnosti pri používaní bežnej slovnej zásoby a frekventovaných gramatických štruktúr,
          • hľadisko štylistickej adekvátnosti – formálnosť a neformálnosť vyjadrovania s ohľadom na situáciu prejavu,
          • rýchlosť prejavu a pohotovosť reakcie s prihliadnutím na individuálne rozdiely medzi žiakmi,
          • rozsah slovnej zásoby žiaka a jej využitie prostredníctvom gramatických štruktúr,
          • stále výkony počas celého školského roka,
          • pokrok v učení sa,
          • výsledok záverečného testu,
          • systematická a sústavná pripravenosť žiaka na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách.

           

          Pri veľkých písomných prácach (písomné práce po každom tematickom celku a jedna záverečná na konci školského roka) sa riadime podľa nasledovnej stupnice:

           

          100% - 90%    výborný,

          89% - 75%     chválitebný,

          74% - 50%     dobrý,

          49% - 25%     dostatočný,

          24% -   0%     nedostatočný

           

          Fyzika

           

          Hodnotenie žiakov je založené na kritériách v každom vzdelávacom výstupe. Cieľom hodnotenia je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky a aké pokroky naopak dosiahol. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce.

           

          Pri hodnotení uplatňujeme adekvátne metódy a prostriedky hodnotenia. Hodnotíme ústne odpovede, písomné práce po jednotlivých tematických celkoch. Pod prístupom žiaka k vyučovaciemu predmetu rozumieme: nosenie a úpravu pomôcok, vypracovanie domácich úloh a cvičení, aktivitu na hodinách.

          Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami.

           

          Písomné práce budú hodnotené podľa stupnice:

           

          100 % -90 %     - výborný

          89 % - 75 %      - chválitebný

          74 % - 50 %      - dobrý

          49 % - 25 %      - dostatočný

          24 % -   0%       - nedostatočný

           

           

          Chémia

           

          Na kontrolu a hodnotenie žiakov sa budú uplatňovať nasledovné formy:

           

          1.               Verbálna forma

          -         zisťovanie a hodnotenie osvojenia základných poznatkov stanovených výkonovým štandardom

           

          2.               Písomná forma

          -         kontrolovanie a hodnotenie osvojenia základných poznatkov prostredníctvom testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém v časovom limite 20 minút v rozsahu 10 – 20 otázok zostavených podľa výkonového štandardu

           

          Stupnica hodnotenia:

          100% - 90%    výborný

          89% - 75%     chválitebný

          74% - 50%     dobrý

          49% - 25%     dostatočný

          24% - 0%       nedostatočný

           

          3.               Praktické aktivity

          -         hodnotenie praktických zručností,

          -         hodnotenie správnosti nákresov a schém,

          -         samostatnosť a správnosť tvorby záverov.

           

          Dejepis

           

          Hodnotenie žiakov je založené na kritériách v každom vzdelávacom výstupe. Cieľom hodnotenia je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky a aké pokroky naopak dosiahol. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce.

          Pri hodnotení uplatňujeme adekvátne metódy a prostriedky hodnotenia. Hodnotíme ústne odpovede, písomné práce po jednotlivých tematických celkoch, 1 projekt a prístup žiaka k vyučovaciemu predmetu. Pod prístupom žiaka k vyučovaciemu predmetu rozumieme: nosenie a úpravu pomôcok, vypracovanie domácich úloh a cvičení, aktivitu na hodinách.

          Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami.

           

          Stupnica hodnotenia:

           

          100 % - 90 % - výborný,

            89 % - 75 % - chválitebný,

            74 % - 50 % - dobrý,

            49 % - 25 % - dostatočný,

            24%  -   0% - nedostatočný.

           

           

          Geografia

           

          Pri hodnotení uplatňujeme adekvátne metódy a prostriedky hodnotenia. Hodnotíme ústne odpovede, písomne testy a projekty. Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami.

          Pri hodnotení a klasifikácii využijeme aj slovné hodnotenie (klady a nedostatky práce žiaka), motivačné hodnotenie a hodnotenie čiastkových úloh. U žiakov rozvíjame správne sebahodnotenie i hodnotenie navzájom.

          Písomné odpovede sú hodnotené podľa stupnice hodnotenia:

           

          ·                  100%- 90% -  výborný

          ·                  89% - 75%  -   chválitebný

          ·                  74% - 50%  -   dobrý

          ·                  49% - 25%  -   dostatočný

          ·                  24% -   0%  -   nedostatočný

           

           

          Biológia

           

          Povinné práce v hodnotiacom portfóliu: 

          -        ústna odpoveď minimálne raz za polrok,

          -        písomné práce po ukončení tematického celku ,

          -        vypracovať a prezentovať projekt na zadanú tému jedenkrát za rok.

           

          Voliteľné práce v hodnotiacom portfóliu:

          -        referát, projekt na vybranú tému.

           

          1.      Pri verbálnej forme kontroly úrovne osvojenia poznatkov je vhodné uprednostňovať prezentovanie poznatkov žiakmi na základe dobrovoľnej odpovede žiaka alebo určenia konkrétneho žiaka učiteľom (na predchádzajúcej hodine). Odporúča sa uplatniť postup verbálnych odpovedí 3 žiakov v časovom limite 5 min. Pri verbálnej kontrole zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu.

          2.      Písomnou formou je vhodné kontrolovať a hodnotiť osvojenie základných poznatkov prostredníctvom testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém v časovom limite 20 min. v rozsahu 10 – 15 otázok zostavených podľa výkonovej časti vzdelávacieho štandardu.

          3.     Pri praktických aktivitách je vhodné slovné hodnotenie praktických zručností (vrátane správnosti nákresov a schém podľa potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh. Optimálne je slovné hodnotenie so stručným komentárom k výkonu žiaka. V nižších ročníkoch sa odporúča pristupovať k tvorbe záverov na základe stručnej osnovy danej učiteľom.

          4.     Preverovať úroveň samostatnej práce žiakov a schopností práce s textom formou hodnotenia správ zo samostatných pozorovaní.

          5.     Úroveň kombinovaných verbálnych, písomných, grafických prejavov a komunikatívnych zručností je vhodné kontrolovať a hodnotiť prostredníctvom prezentácie projektov.

          Písomné odpovede sú hodnotené podľa stupnice hodnotenia:

          ·                  100%- 90% -  výborný

          ·                  89% - 75%  -   chválitebný

          ·                  74% - 50%  -   dobrý

          ·                  49% - 25%  -   dostatočný

          ·                  24% -   0%  -   nedostatočný

           

           

          Občianska náuka

           

          Metódy a formy hodnotenia: 

          • verbálna odpoveď žiaka na základe výberu učiteľa,
          • hodnotenie projektov (1 projekt za školský rok), referátov a iných samostatných prác,
          • písomné práce po prebratí tematického celku, ktoré sú vopred ohlásené učiteľom,
          • hodnotenie aktivity na hodine.

          Projekty:

          Žiacky projekt môžeme vymedziť ako časť učiva, ktorého osvojenie smeruje k dosiahnutiu daného cieľa, vyznačuje sa otvorenosťou v procese učenia sa, vychádza zo získaných poznatkov a zážitkov žiaka a vedie ku konkrétnym výsledkom riešenia problému. Žiaci sú vedení k  samostatnosti. Rola učiteľa sa v projektovom vyučovaní mení z roly riadiacej na poradenskú, koordinačnú, riadiace aktivity sa presúvajú na žiaka samotného. Cieľom je vedieť projekt prezentovať, predniesť, poskytnúť nové informácie pre žiakov. Do hodnotenia sa ráta obsahové dodržanie témy zadanej učiteľom, použitie obrázkov, interaktívnosť prezentácie, celkový dojem, samotná prezentácia projektu, použitie literatúry.

           

          Stupnica hodnotenia:

           

          100 % - 90 % - výborný,

            89 % - 75 % - chválitebný,

            74 % - 50 % - dobrý,

            49 % - 25 % - dostatočný,

            24%  -   0% - nedostatočný.

           

           

          Informatika

           

          Do celkového hodnotenia sa premieta hodnotenie úrovne dosahovaných vedomostí, zručností, postup a práce s informáciami a tvorivosť žiaka. Hodnotenie sa uskutočňuje priebežne v celom časovom období a výsledná známka sa stanovuje na základe dostatočného množstva rôznych podkladov. 

          Hodnotí sa vždy len dostatočne prebrané a precvičené učivo.

          Žiak má právo si svoje prípadné neúspešné hodnotenie opraviť (po dohode s vyučujúcim). 

           

          Stupňom 1 výborný (celkové percento úspešnosti je viac ako 90%) –sa žiak klasifikuje, ak vie analyzovať zadané úlohy a problémové úlohy a samostatne navrhnúť primeraný postup na ich riešenie, v prípade potreby aj prostriedkami informačných a komunikačných technológií. Vie zhodnotiť a porovnať kvalitu rôznych postupov riešenia problémov a diskutovať o správnosti, kvalite a efektívnosti daných riešení. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení aj náročnejších úloh. Dokáže posudzovať, porovnávať a vyhodnotiť informácie a nástroje na ich spracovanie. Myslí logicky správne a dokáže jasne interpretovať nadobudnuté vedomosti. Jeho ústny aj písomný prejav je  pohotový s bohatou slovnou zásobou. Svoje znalosti a zručnosti vie prezentovať samostatne. Grafický prejav je spravidla estetický a zrozumiteľný.

          Stupeň 2 chválitebný (celkové percento úspešnosti je viac ako 75% a menej ako 90%) - sa žiak klasifikuje, ak vie analyzovať zadania a problémové úlohy a samostatne navrhnúť primeraný postup na ich riešenie, v prípade potreby aj prostriedkami informačných a komunikačných technológií. Vie zhodnotiť a porovnať kvalitu rôznych postupov riešenia problémov. Samostatne uplatňuje osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení úloh, dokáže analyzovať a syntetizovať nadobudnuté vedomosti. Dokáže prevažne samostatne vyhodnotiť informácie a nástroje na ich spracovanie. Myslí logicky správne  a dokáže  interpretovať nadobudnuté vedomosti. Svoje znalosti a zručnosti vie prezentovať na dobrej úrovni. Grafický prejav je spravidla estetický a jasný.

          Stupňom 3 dobrý (celkové percento úspešnosti je viac ako 50% a menej ako 75%) - sa žiak klasifikuje, ak vie zadania riešiť pomocou známych postupov a metód. S pomocou učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení úloh, dokáže, spracovať, upraviť a zaznamenať, zistiť informácie. Dokáže  s pomocou interpretovať nadobudnuté vedomosti. Jeho ústny aj písomný prejav je  správny a výstižný s bežnou slovnou zásobou. Grafický prejav je  priemerne estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné. Svoje znalosti a zručnosti vie prezentovať na priemernej úrovni.

          Stupňom 4 dostatočný (celkové percento úspešnosti je viac ako 25% a menej ako 50%) - sa žiak klasifikuje, ak ovláda základné pojmy a vie predviesť jednoduché zručnosti. Postupom riešenia zadania rozumie len čiastočne. S pomocou učiteľa vie zistiť a zaznamenať základné informácie a vyriešiť väčšinu jednoduchých zadaní. Vyjadruje sa jednoducho. Jeho ústny aj písomný prejav má v správnosti, presnosti a výstižnosti nízku úroveň. Výsledky jeho činností a jeho grafický prejav sú podpriemerné. Svoje znalosti a zručnosti vie vysvetliť a prezentovať na podpriemernej úrovni.

          Stupňom 5 nedostatočný (celkové percento úspešnosti je menej ako 25%) - sa žiak klasifikuje, ak nie je schopný riešiť zadania a úlohy. V predmete informatika nemá ani základné zručnosti z informačných a komunikačných technológií, nerozumie princípom fungovania týchto technológií. Žiak si osvojil len veľmi nízku úroveň štandardu. Nedokáže samostatne získať a zaznamenať základné informácie. Dokáže riešiť len najjednoduchšie úlohy. Osvojené vedomosti a zručnosti nestačia na to, aby ich žiak dokázal využívať ani s pomocou učiteľa. 

          Technika

           

          Hodnotenie žiakov je založené na kritériách v každom vzdelávacom výstupe. Cieľom hodnotenia je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky a aké pokroky naopak dosiahol. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce.

          Pri hodnotení uplatňujeme adekvátne metódy a prostriedky hodnotenia. Hodnotí sa najmä práca na hodine, vytvorené výrobky a celková aktivita žiaka počas hodiny. Pod prístupom žiaka k vyučovaciemu predmetu rozumieme: nosenie a úpravu pomôcok. Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami.

          V predmete hodnotíme predovšetkým pozitívny vzťah k práci a zodpovednosť za kvalitu svojich i spoločných výsledkov. Pri hodnotení nebudeme hodnotiť každú prácu a každý výkon žiaka.  Žiakov postupne vedieme, aby sa vedeli ohodnotiť sami, ale aj svojho spolužiaka.

          Učiteľ si vyberá, ktoré úlohy bude hodnotiť, aby poskytol žiakovi dostatočný obraz o jeho kvalitách a vývoji práce.

           

          Kritériá hodnotenia sú vypracované v súlade s ročníkovými kompetenciami.  Ťažiskovou formou hodnotenia je osobný rozhovor so žiakom, kombinovaný aj so sebahodnotením žiaka. Výsledok pracovných činností (artefakt) nie je jediným predmetom hodnotenia, ale učiteľ zvažuje všetky nižšie vymenované kritériá:

          ·       prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti, t. j. uplatnenie vlastných inovatívnych nápadov a vlastného zamerania pri realizácii edukačnej úlohy, 

          ·       otvorenosť voči experimentovaniu, skúšanie iných, svojských riešení, 

          ·       cieľavedomosť riešení, 

          ·       záujem o činnosti v rámci edukačných úloh a prípravy pomôcok,

          ·       schopnosť spolupracovať,

          ·       schopnosť zaujímať stanoviská k výsledkom svojej práce a práce spolužiakov,

          ·       technické zručnosti (ovládanie požadovaných nástrojov, materiálov a technických operácií s nimi),

          ·       formálne zručnosti (vyjadrovanie sa prostredníctvom pracovných zručností),

          ·       mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja vnímania a prežívania,

          ·       mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja predstavivosti a fantázie,

          ·       mentálne spôsobilosti na úrovni myslenia (vlastné témy, koncepcie, návrhy)

          ·       schopnosť analyzovať a syntetizovať, pomenovať procesy, interpretovať zážitky,

          ·       znalosť materiálov, techník, médií a procesov ich používania,

          ·       schopnosť realizácie výsledného artefaktu.

           

          Stupeň 1 (výborný) Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri pracovných činnostiach a tvorivých výkonoch. Dokáže vytvoriť jednoduchý predmet uplatnením vlastnej tvorivosti a fantázie. Dodržiava zásady bezpečnej práce s materiálom a pracovnými nástrojmi. Váži si hodnoty vytvorené človekom a prírodou, dokáže urobiť technický náčrt a dokáže vybrať vhodný materiál na konštrukciu určeného modelu. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

          Stupeň 2 (chválitebný) Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

          Stupeň 3 (dobrý) Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

          Stupeň 4 (dostatočný) Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, ktoré nedokáže aplikovať v praktických činnostiach. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

          Stupeň 5 (nedostatočný) Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať v praktických činnostiach. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

           

          Výtvarná výchova

           

          Počas vyučovacej hodiny sa uplatňujú slovné priebežné hodnotenia, pochvaly, písomné pochvaly a vyjadrenia k práci žiaka, sebahodnotenie žiakov, skupinové hodnotenie práce, ústne povzbudenia k tvorivosti a pozitívnemu prístupu.

          Dôležitý je okrem intuitívneho aj analytický spôsob hodnotenia podľa vopred vymedzených kritérií, vyplývajúcich z jednotlivého cieľa hodiny. Podstatou vyučovacej hodiny môže byť nielen samotný výsledok práce - produkt, ale aj samotný zážitkový tvorivý proces. Hodnotenie preto prebieha počas celej vyučovacej hodiny, priebežne pri vytváraní a na záver pri hodnotení výsledkov snaženia. Cielenými otázkami sa navodí pozitívne kolektívne tvorivé ovzdušie.

          Žiakom sú v každom polroku hodnotené aspoň dve práce, pričom známka zohľadňuje u žiaka:

          -        kompozičné riešenie plochy,

          -        dodržanie danej témy,

          -        zvládnutie zvolenej techniky,

          -        vlastnú fantáziu, individualizmus, grafický prejav a tvorivosť žiaka,

          -        pracovné nasadenie, snahu a zanietenie pre tvorbu,

          -        výsledný estetický dojem vyhotovenej práce,

          -        schopnosť verejne prezentovať svoj výtvor,

          -        všeobecný prehľad v oblasti výtvarnej kultúry.

           

          Hodnotiace portfólio

          Hodnotiace portfólio žiaka v predmete výtvarná výchova  tvorí súbor prác, ktorý si žiak dopĺňa počas celého roka. Podkladom pre celkové hodnotenie žiaka je aj ústne slovné hodnotenie, ktorými učiteľ u žiaka hodnotí:

          a) priebeh vytvárania postojov,

          b) priebeh získavania spôsobilostí a zručností,

          c) priebeh získavania vedomostí,

          d) schopnosť realizácie výsledného artefaktu.

           

          Forma  hodnotenia

          Ťažiskovou formou hodnotenia je osobný rozhovor so žiakom, v ktorom poskytneme žiakovi citlivú, veku primeranú, analyticky podloženú spätnú väzbu o rôznych aspektoch jeho činnosti. Vo vzájomnej komunikácii má žiak možnosť klásť otázky alebo zdôvodniť svoj prístup. Túto formu budeme kombinovať aj so sebahodnotením žiaka.

          Hodnotiace portfólio žiaka v predmete výtvarná výchova  tvorí súbor prác, ktorý si žiak dopĺňa počas celého roka.

           

          Kritériá hodnotenia

          · žiak je iniciatívny a tvorivý vo výtvarnom vyjadrovaní, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu;

          · žiak dokáže vyjadriť veku primerané postoje (vkus, názor, spolupráca, individualita) v oblasti vizuálnej kultúry;

          · žiak ovláda zručnosti (technické, nástrojové, materiálové) podľa požiadaviek ročníkových kompetencií;

          · žiak preukazuje veku primerané mentálne spôsobilosti – na úrovni vnímania, prežívania, fantázie a predstavivosti, vytvárania vlastných koncepcií;

          · žiak dokáže veku primerane pomenúvať a interpretovať svoje zážitky, činnosti a ich výsledky;

          · žiak preukazuje vedomosti z oblasti vizuálnej kultúry primerané edukačným úlohám (v nižších ročníkoch najmä vedomosti o materiáloch, nástrojoch, základných technikách a druhoch vizuálnych umení);

          · žiak dokáže rešpektovať vlastný tvorivý výsledok a je tolerantný voči tvorivým prejavom, názorom a vkusu iných;

          · žiak zrealizoval artefakt primerane svojmu veku a schopnostiam.

           


          • Aktívne absolvoval - žiak je iniciatívny a tvorivý, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu. Je samostatný, prejavuje záujem o predmet a spolupracuje so spolužiakmi a vyučujúcim. Na vyučovacej hodine má vždy potrebné pomôcky.
          • Absolvoval – žiak realizuje edukačné úlohy na priemernej úrovni, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia, nespolupracuje so spolužiakmi a vyučujúcim, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, často nemá potrebné pomôcky.
          • Neabsolvoval – žiak nemá záujem o aktivity na vyučovacej hodine, nenosí si potrebné pomôcky, neguje a ignoruje vyučovací proces.

           

           

          Etická výchova

          Pri hodnotení pristupujeme ku každému žiakovi individuálne. Neporovnávame výsledky detí medzi sebou, ale hodnotíme každého podľa jeho možností a schopností. Snaha každého učiteľa je pozitívne hodnotenie.

          Žiakov postupne vedieme k tomu, aby sa vedeli ohodnotiť sami, ale aj svojho spolužiaka.

           


          • Aktívne absolvoval - žiak je iniciatívny a tvorivý, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu. Je samostatný, prejavuje záujem o predmet a spolupracuje so spolužiakmi a vyučujúcim. Na vyučovacej hodine má vždy potrebné pomôcky.
          • Absolvoval – žiak realizuje edukačné úlohy na priemernej úrovni, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia, nespolupracuje so spolužiakmi a vyučujúcim, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, často nemá potrebné pomôcky.
          • Neabsolvoval – žiak nemá záujem o aktivity na vyučovacej hodine, nenosí si potrebné pomôcky, neguje a ignoruje vyučovací proces.

           

          Náboženská výchova

          Pri hodnotení pristupujeme ku každému žiakovi individuálne. Neporovnávame výsledky detí medzi sebou, ale hodnotíme každého podľa jeho možností a schopností. Snaha každého učiteľa je pozitívne hodnotenie.

          Žiakov postupne vedieme k tomu, aby sa vedeli ohodnotiť sami, ale aj svojho spolužiaka.

           


          • Aktívne absolvoval - žiak je iniciatívny a tvorivý, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu. Je samostatný, prejavuje záujem o predmet a spolupracuje so spolužiakmi a vyučujúcim. Na vyučovacej hodine má vždy potrebné pomôcky.
          • Absolvoval – žiak realizuje edukačné úlohy na priemernej úrovni, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia, nespolupracuje so spolužiakmi a vyučujúcim, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, často nemá potrebné pomôcky.
          • Neabsolvoval – žiak nemá záujem o aktivity na vyučovacej hodine, nenosí si potrebné pomôcky, neguje a ignoruje vyučovací proces.

           

          Stupnica hodnotenia:

          100% - 90% = 1

            89% - 75% = 2

            74% - 50% = 3

            49% - 25% = 4

            24% -   0% = 5

          Telesná výchova

           

          Hlavným kritériom je individuálne zlepšenie v pohybových zručnostiach, vedomostiach, psychomotorických schopnostiach, snaha o lepšie výkony, angažovanosť v telesnej výchove.

          Testovanie všeobecnej pohybovej výkonnosti slúži na posúdenie jej aktuálneho stavu v priebehu štúdia na 2. stupni základnej školy. Je vykonávané na začiatku a na konci školského roka. Osobné výkony žiakov vo výkonnostných testoch a športové výkony v jednotlivých disciplínach sú zaznamenané a zaradené v osobnom portfóliu žiaka.

           

          Hodnotenie má predovšetkým pozitívne motivovať žiaka a má brať ohľad na jeho schopnosti a možnosti.

          Kritériá hodnotenia:

          ·       snaha a túžba po lepšom individuálnom výkone,

          ·       osobný výkonnostný rast vo výkonnostných testoch, športových disciplínach, športových hrách,

          ·       športové správanie,

          ·       aktivita (vedenie rozcvičky, hlásenie na začiatku a konci hodiny),

          ·     teoretické vedomosti z jednotlivých športových hier, atletických disciplín a z gymnastiky (pravidlá hier, pomenovanie atletických disciplín, gymnastických prvkov),

          ·       kladný prístup k pohybovým aktivitám,

          ·       prístup k plneniu povinností (nosenie cvičebných úborov).

           

          Žiakovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia zo zdravotných dôvodov neabsolvoval pohybovú časť obsahu vyučovania za klasifikačné obdobie sa na vysvedčení uvedie „oslobodený/oslobodená“.

           

          Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka v tomto predmete sa klasifikujú podľa nasledovných kritérií:

           


          • Aktívne absolvoval - žiak je iniciatívny a tvorivý, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu. Je samostatný, prejavuje záujem o predmet a spolupracuje so spolužiakmi a vyučujúcim. Na vyučovacej hodine má vždy potrebné pomôcky.
          • Absolvoval – žiak realizuje edukačné úlohy na priemernej úrovni, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia, nespolupracuje so spolužiakmi a vyučujúcim, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, často nemá potrebné pomôcky.
          • Neabsolvoval – žiak nemá záujem o aktivity na vyučovacej hodine, nenosí si potrebné pomôcky, neguje a ignoruje vyučovací proces.

           

           

          Hudobná  výchova

           

          Hodnotenie je vypracované v súlade s kompetenciami a je potrebné, aby učiteľ pri hodnotení mal tieto kompetencie (uvedené v učebných osnovách predmetu) a ich postupné dosahovanie na zreteli.

          Učiteľ u žiaka hodnotí primerane veku:

          a)   priebeh vytvárania postojov:

          -      záujem o hudobné činnosti a o hudobné umenie v rámci edukačných úloh,

          -      schopnosť spolupracovať pri kolektívnych hudobných prejavoch a edukačných úlohách,

          -      schopnosť posúdiť svoj výkon (hudobné prejavy a vedomosti) a výkon spolužiakov,

          b)  priebeh získavania zručností a spôsobilostí:

          -      žiak spieva na základe svojich dispozícií intonačne čisto, rytmicky presne so zodpovedajúcim výrazom, pričom využíva získané spevácke, intonačné a sluchové zručnosti a návyky,

          -      orientácia v grafickom zázname jednohlasnej melódie,

          -      hra a tvorba jednoduchých rytmických sprievodov k piesňam na detských hudobných nástrojoch a hrou na telo,

          -      orientácia v znejúcej hudbe na základe dominujúcich výrazových prostriedkov hudby a ich funkcií,

          -      pochopenie veku primeraných hudobných diel a schopnosť zážitky verbalizovať a zdôvodniť,

          -      integrácia a transfer hore uvedených zručností a spôsobilostí pri realizácii hudobno-dramatických činností,

          -      aktivita a prístup k hudobným činnostiam a k poznávaniu umenia,

          c)   priebeh získavania hudobných vedomostí:

          -      vedomosti z oblasti hudobnej kultúry a prvkov hudobnej náuky súvisiacich s preberanými edukačnými úlohami,

          -      poznanie najvýraznejších slovenských folklórnych regiónov, ich typické piesne a tance, slovenské zvykoslovie,

          -      poznanie mien najvýznamnejších slovenských a svetových hudobných skladateľov a ich najznámejšie diela, vedieť ich zaradiť do štýlových období.

           


          • Aktívne absolvoval - žiak je iniciatívny a tvorivý, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu. Je samostatný, prejavuje záujem o predmet a spolupracuje so spolužiakmi a vyučujúcim. Na vyučovacej hodine má vždy potrebné pomôcky.
          • Absolvoval – žiak realizuje edukačné úlohy na priemernej úrovni, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia, nespolupracuje so spolužiakmi a vyučujúcim, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, často nemá potrebné pomôcky.
          • Neabsolvoval – žiak nemá záujem o aktivity na vyučovacej hodine, nenosí si potrebné pomôcky, neguje a ignoruje vyučovací proces.

           

           

          4. Systém hodnotenia správania

           

          1) Správanie žiaka sa  klasifikuje týmito stupňami:

          1        – veľmi dobré,

          2        – uspokojivé,

          3        – menej uspokojivé,

          4        – neuspokojivé.

           

          Stupeň 1 (veľmi dobré)

          Žiak dodržiava pravidlá správania a ustanovenia školského poriadku a len ojedinele sa dopúšťa menej závažných previnení.

          Stupeň 2 (uspokojivé)

          Žiak porušuje jednotlivé pravidlá školského poriadku, je prístupný výchovnému pôsobeniu a usiluje sa svoje chyby napraviť.

          Stupeň 3 (menej uspokojivé)

          Žiak závažne porušuje pravidlá správania a školský poriadok alebo sa dopúšťa ďalších previnení.

          Stupeň 4 (neuspokojivé)

          Žiak sústavne porušuje pravidlá správania a  školský poriadok, zámerne narúša korektné vzťahy medzi spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje ostatných žiakov a zamestnancov školy.

           

          2) V rámci priebežného hodnotenia správania žiakov využívame výchovné opatrenia
                na posilnenie disciplíny:

                 - ústna/písomná pochvala TU
                 - ústna/písomná pochvala RŠ            -  pred triedou
                                                                            - pred celou školou
                 - napomenutie TU
                 - pokarhanie TU

                 - pokarhanie RŠ

           

          3) Pozitívne aj negatívne prejavy správania sa priebežne zapisujú v žiackej knižke a v klasifikačnom zázname.

          4)  Udeleniu napomenutia alebo pokarhania predchádza prerokovanie v PR a preukázateľné informovanie zákonného zástupcu o problémoch v správaní žiaka. Udelené napomenutie alebo pokarhanie sa uvedie aj v triednom výkaze.

           

          5. Hodnotenie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

           

          Východiskom pri hodnotení učebných výsledkov žiaka s ŠVVP je individuálny vzdelávací program a všeobecné zásady hodnotenia žiakov.

          Pri určení metód a foriem hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením sa učiteľ riadi odporúčaniami poradenského zariadenia rezortu školstva.

          Pri hodnotení učebných výsledkov učiteľ rešpektuje psychický a fyzický zdravotný stav žiaka, druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia, ak má vplyv na úroveň a výsledky práce žiaka v príslušnom predmete.

          Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada aj na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť, individuálne schopnosti, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky.

          Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti, ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie.

          U žiaka so zdravotným znevýhodnením, ktorý má výrazné rozdiely vo výkonoch v ústnej a písomnej skúške sa pri skúšaní uprednostňuje forma, ktorá je pre neho výhodnejšia a ktorá predstavuje východisko pre hodnotenie jeho učebných výsledkov.

          Žiakovi s narušenými komunikačnými schopnosťami (chybami a poruchami reči a vývinovými poruchami učenia), žiakovi so sluchovým postihnutím a žiakovi s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami zabezpečí učiteľ pri ústnej odpovedi také podmienky, aby neutrpel psychickú ujmu. Učiteľ v konkrétnych prípadoch zváži, či uprednostní písomnú, praktickú alebo ústnu formu odpovede. Pri skúšaní žiaka so sluchovým alebo zrakovým postihnutím učiteľ dbá, aby správne a jednoznačne porozumel zadaným otázkam a úlohám. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka s narušenými komunikačnými schopnosťami alebo so sluchovým postihnutím sa hodnotia predovšetkým vecné poznatky a praktické zručnosti, nie úroveň jazykového prejavu.

          Žiak s diagnózou zajakavosť môže byť ústne skúšaný a na obsah jeho výpovede môžu byť kladené rovnaké nároky ako u ostatných žiakov, ak nemá písomné odporúčanie poradenského zariadenia rezortu školstva o vylúčení ústneho skúšania. Formálna stránka odpovede sa nehodnotí. Zajakavému žiakovi poskytujeme viac času na odpoveď a taktne o tom poučíme aj spolužiakov.

          Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka so zrakovým postihnutím učiteľ uprednostňuje ústnu odpoveď pred písomnou prácou. Úroveň čítania sa hodnotí individuálne, s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia žiaka. Estetická stránka grafického prejavu žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo sa nehodnotí. U žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, učiteľ pri dlhotrvajúcich písomných skúškach počíta s primeranou, individuálne stanovenou dobou zrakového odpočinku. Dĺžka zrakového zaťaženia pri práci s hľadením do blízka vychádza z odporúčania poradenského zariadenia rezortu školstva.

          Žiak s vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia) môže písať diktát, alebo byť skúšaný písomnou formou len za podmienky, že bol vopred pripravený špeciálnymi metodickými postupmi na vyučovaní. Diktát žiaka s vývinovými poruchami učenia učiteľ nehodnotí známkami, ale slovne, vyčísli počet chýb a pri hodnotení spolupracuje so žiakom. Na odporúčanie príslušného CPPPaP je možné využívať aj formu doplňovačky, ak žiak má lepšie výsledky pri tejto forme, prípadne prepis textu. Žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa pri overovaní vedomostí formou samostatnej písomnej práce alebo ústneho skúšania vo všetkých predmetoch poskytuje dlhší čas ako ostatným žiakom. Na základe odporúčania CPPPaP je možné individuálne upraviť stupnicu hodnotenia konkrétneho žiaka, alebo upraviť formu a obsah písomnej práce, prípadne uplatniť obe možnosti úprav súčasne. Ak žiak so sluchovým postihnutím píše diktát, nehodnotí sa známkou, ale slovne a pri hodnotení učiteľ spolupracuje so žiakom.

          Grafický prejav žiaka s takým zdravotným znevýhodnením, ktoré má vplyv na jeho úroveň (napr. písanie, výtvarný prejav), sa priebežne ani súhrnne nehodnotí známkou.

          Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa rýchlo unaví, musí mať možnosť pri písomnej skúške pracovať individuálnym tempom, prípadne krátko relaxovať. Ak v správaní zdravotne znevýhodneného žiaka a žiaka s chronickými ochoreniami (napr. diabetes, choroby srdca, onkologické, neurologické ochorenia, poúrazové stavy a pod.) učiteľ pozoruje prejavy (ako napr. impulzívnosť, precitlivelosť, podráždenosť, poruchy pozornosti, únava a pod.), ktoré môžu byť dôsledkom postihnutia alebo chronického ochorenia, toto zohľadňuje pri jeho hodnotení.

          Učiteľ primerane dlhé obdobie nehodnotí žiaka s chronickým ochorením, žiaka zdravotne oslabeného, alebo po dlhodobom ochorení, ak ešte nemohol byť adekvátne pripravený a jeho výkon bol výrazne nižší ako zvyčajne. Tento žiak môže byť bežným spôsobom hodnotený až vtedy, keď sa doučí učebnú látku podľa individuálneho programu.

          Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka, ktorý sa vrátil do kmeňovej školy zo školy pri zdravotníckom zariadení, učiteľ kmeňovej školy rešpektuje hodnotenie učiteľa školy pri zdravotníckom zariadení, v tých vyučovacích predmetoch, z ktorých bol hodnotený.

          Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý plní ciele učebných osnov v predmetoch cudzí jazyk, telesná a športová výchova, výtvarná výchova, hudobná výchova a pracovné vyučovanie v rozsahu primeranom svojim predpokladom, sa jeho učebné výsledky hodnotia s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia.

          Pri polročnom a koncoročnom hodnotení zdravotne znevýhodneného žiaka sa používa rovnaké tlačivo vysvedčenia ako pre ostatných žiakov.

           

          6.    Hodnotenie individuálne vzdelávaných žiakov

           

          Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, vykoná komisionálne skúšky v kmeňovej škole z príslušného učiva každého povinného predmetu za každý polrok.

           

          Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie na základe odporúčania lekára z dôvodu závažného zdravotného znevýhodnenia, nevykonáva komisionálnu skúšku. 

           

          Pre individuálne vzdelávaných žiakov sa komisionálne skúšky realizujú vždy v januári a v júni.

          Forma – komisionálna skúška a prezentácia pracovného portfólia.

          Portfólio si žiak vytvára počas celého polroka, z ktorého je hodnotený priebežne slovným komentárom, príp. známkou.

          Komisionálna skúška prebieha formou online testov (EduPage), zaslaním kontrolných prác, online ústnou skúškou a hodnotením portfólia žiaka.

           

          Na základe výsledkov komisionálnej skúšky škola vydáva vysvedčenie.

           

           

           Prerokované a schválené na pedagogickej rade dňa: 27.1.2022

      • Kontakt

        • Základná škola s materskou školou, Školská 10, Rybník
        • riaditel@zsrybnik.eu
        • Správca obsahu: zofia.havranova@zsrybnik.eu
        • 036 634 21 79
        • Školská 10
          935 23 Rybnik
          Slovakia
        • IČO: 37864505
        • DIČ: 2021638993
        • https://www.facebook.com/skolarybnik/
        • Výchovný poradca: martina.mocarova@zsrybnik.eu
        • Materská škola:
          materska.skola@zsrybnik.eu
          0902257012, 0910 452 227
        • Školská jedáleň:
          hospodarka@zsrybnik.eu
          036/632 41 69
          číslo účtu: SK31 5600 0000 0071 3747 7004

          Vyhlasovanie stravníka deň vopred do 14:00
        • Číslo účtu ŠKD
          SK30 5600 0000 0071 3747 1008

      • Prihlásenie