Školské dokumenty
Čitateľská gramotnosť
Čitateľská gramotnosť je definovaná ako „schopnosť porozumieť a používať také písomné jazykové formy, ktoré vyžaduje spoločnosť, alebo ktoré majú hodnotu pre jednotlivca. Problematika zvyšovania úrovne čitateľskej gramotnosti žiakov slovenských základných a stredných škôl sa v ostatných rokoch dostala do centra pozornosti mnohých odborníkov zaoberajúcich sa výskumom stavu slovenského školstva a perspektív jeho skvalitnenia. Hlavným impulzom na rozsiahle bádateľské aktivity sa stali predovšetkým medzinárodné štúdie PIRLS (Progress in International Reading Literacy Study) a PISA (Programme for International Student Assement). V štúdii PIRLS je čitateľská gramotnosť definovaná ako „schopnosť porozumieť a používať také písomné jazykové formy, ktoré vyžaduje spoločnosť alebo ktoré majú hodnotu pre jednotlivca. Mladí čitatelia môžu konštruovať význam z rozmanitých textov. Čítajú za účelom vzdelávania sa, účasti v komunitách čitateľov v škole a každodennom živote a pre potešenie“ (Obrancová a kol., 2004).
Štúdia monitoruje štyri procesy porozumenia:
1. vyhľadávanie určitých informácií – čitateľ lokalizuje tú informáciu alebo myšlienku v texte, ktorá je dôležitá na porozumenie významu textu; informácia je v texte explicitne (priamo) uvedená;
2. vyvodzovanie záverov – čitateľ vyvodzuje informácie a myšlienky alebo súvislosti medzi nimi, ktoré napriek tomu, že nie sú explicitne formulované, z textu priamo vyplývajú.
3. interpretovanie a integrovanie myšlienok a informácií – čitateľ konštruuje význam nad rámec textu, pri interpretácii nachádza medzi myšlienkami textu súvislosti, pričom využíva svoje predchádzajúce poznatky, vedomosti a skúsenosti; pri interpretácii dochádza okrem integrácie myšlienok a informácií z textu navzájom aj k integrácii a syntéze predchádzajúcich poznatkov a vedomostí čitateľa.
4. hodnotenie obsahu, jazyka a textových prvkov – čitateľ kriticky hodnotí prečítaný text – jeho obsah a formu, čo zahŕňa aj reflektovanie štruktúry textu, jazykových prostriedkov, literárnych útvarov vrátane autorovho osobného pohľadu a štýlu; čitateľ pritom využíva svoje vedomosti o svete, znalosti jazyka a jazykových konvencií, opiera sa o svoje predošlé skúsenosti s čítaním textov. Obsah textu môže byť hodnotený z hľadiska jeho celkovej hodnoty, hodnovernosti, alebo jeho významu pre čitateľa. Pri hodnotení textu môže čitateľ vychádzať zo svojho chápania sveta a predošlých čitateľských skúsenosť.
Čitateľská gramotnosť je univerzálna technika, ktorá robí žiaka schopným nielen prečítať slová, vety a celé texty, ale aj pochopiť prečítané a ďalej s obsahom a získanými informáciami pracovať. Pri takomto chápaní problematiky čitateľskej gramotnosti nie je až tak veľmi dôležitá ani rýchlosť, ani plynulosť čítania, ale podstatné je porozumenie textu a používanie informácií z neho. Súčasťou čitateľskej gramotnosti je rozvoj komunikatívnych kompetencií žiaka, jeho čitateľské schopnosti a zručnosti, čitateľské návyky, záujmy, postoje, motivácia k čítaniu a získané vedomosti. Tieto aspekty je potrebné premietnuť nielen do osvojovania si poznatkov o jazyku (jazyková kompetencia), ale i o ich vhodnom použití v rôznych komunikačných situáciách (komunikačná kompetencia).
CIELE ČITATEĽSKEJ GRAMOTNOSTI
Cieľom je rozvoj čitateľských a komunikačných schopností, ktoré presahujú aspekt technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu. Viesť žiakov ku konštruovanej a aktívnej účasti v procese učenia sa. Na jednotlivých vyučovacích predmetoch využívať inovačné metódy a formy práce, porovnávať informácie z rôznych zdrojov, využívať multimediálne programy, zaraďovať prácu s internetom s prepojením na bežný život, pracovať s nesúvislými textami akými sú mapy, grafy, tabuľky a vyvodzovať vzťahy medzi informáciami.
Čitateľskú gramotnosť ako kompetenciu k celoživotnému učeniu rozvíjať na princípe medzipredmetových vzťahov. Žiak si uvedomuje potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobnostného rozvoja, dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovávaní nových poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie učenia sa, dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať, kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové možnosti.
Komunikačnú spôsobilosť a čitateľskú gramotnosť žiakov je potrebné rozvíjať vo všetkých všeobecno-vzdelávacích predmetoch. V pláne koordinátora čitateľskej gramotnosti a v pláne práce školskej knižnice sú zahrnuté plánované aktivity na rozvíjanie čitateľskej gramotnosti. Opatrenia na zlepšenie čítania s porozumením a čítania vôbec majú vo svojich plánoch zapracované aj predmetové komisie. Vzhľadom na nižší počet žiakov v triedach sa využívajú diferencované úlohy a činnosti, žiaci sú vedení k čítaniu s porozumením, chápaniu a vysvetľovaniu obsahu zameraného na rozvíjanie komunikačných zručností žiakov. Do vyučovacieho procesu sa častejšie zaraďujú prácu vo dvojiciach, v skupinách a využíva sa diferenciácia úloh pre žiakov podľa ich schopností.
Gramotnosť je jedným z najväčších úspechov akejkoľvek spoločnosti, je známkou civilizácie. Našim cieľom je vrátiť žiakov späť ku knihe, naučiť ich čítaniu s porozumením a aby žiak:
· dokonale používal materinský jazyk a cudzí jazyk,
· vyjadroval svoj názor vhodným spôsobom a aby si ho vedel obhájiť, bol schopný vyjadriť svoje myšlienky a pocity,
· názory vyjadroval adekvátne ,
· vhodne sa vyjadroval ku kritike a prijímal kritiku druhých,
· počúval a rešpektoval názory druhých,
· komunikoval v jednom cudzom jazyku a osvojil si základy druhého cudzieho jazyka,
· vedel vyhľadávať a využívať pri učení rôzne zdroje informácií, osvojil si metódy štúdia a práce s informáciami.
Ciele čítania, ktoré súvisia s motiváciou žiakov a ktoré sa u detských čitateľov uplatňujú najviac, či už v škole alebo mimo nej.
Sú to:
▪ Čítanie pre literárny zážitok súvisí s čítaním literárnych textov (beletrie), v ktorých sa čitateľ stretáva s fiktívnymi hrdinami, udalosťami, či prostredím, kde sa príbeh odohráva.
▪ Čítanie na získavanie informácií sprostredkované rôznymi druhmi informačných (faktografických) textov, v ktorých sa čitateľ stretáva s aspektmi reálneho sveta, dozvedá sa o podstate a príčinách fungovania javov.
Prácu s informáciami v primárnom vzdelávaní určujú niektoré kľúčové kompetencie (spôsobilosti):
▪ sociálne komunikačné kompetencie – rozumie rôznym typom doteraz používaných textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na neadekvátne reagovať;
▪ kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií – dokáže adekvátne veku aktívne vyhľadávať informácie na internete;
▪ kompetencia k celoživotnému učeniu sa – vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach; ▪ kompetencia riešiť problémy – hľadá a využíva rôzne informácie, skúša viaceré možnosti riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri podobných alebo nových problémoch.
TYPY TEXTOV
Na základe funkcie rozlišujeme dva typy textov, a to texty vecného charakteru a umeleckého charakteru. K vecným textom patria všetky texty, ktoré nie sú beletriou. To znamená, že sem môžeme zaradiť náučné texty, a to konkrétne texty učebnicové, encyklopedické, biografické, texty informačného charakteru – rôzne správy, inzeráty, rozhovory a podobne, ale i texty súkromného charakteru – napríklad listy a rôzne iné. Na druhej strane umelecké (beletristické) texty predstavujú všetky typy literárnych druhov a žánrov, s ktorými sa bežne stretávajú žiaci na hodinách literatúry. Môžeme sem zaradiť lyrické texty, napríklad básne či piesne, epické texty, akými sú bájky, balady, rôzne úryvky z poviedok, detektívok, románov a podobne, ale i texty dramatické, teda ukážky z rôznych divadelných hier, scenárov k filmom alebo muzikálom a podobne. Je už na prvý pohľad jasné, že literárne texty umeleckej funkcie sú náročnejšie na porozumenie, keďže obsahujú také jazykové prvky, ktoré sú vyjadrené nielen priamo, ale i implicitne. Na druhej strane aj vďaka tomu poskytujú široký priestor na vytváranie úloh na rozvoj čitateľskej gramotnosti.
Tradičné formy na rozvoj čitateľskej gramotnosti:
• hlasné čítanie,
• tiché čítanie,
• vzájomné čítanie / v dvojiciach, v skupine/,
• odpovede na otázky k textu,
• tvorba otázok k textu / ak vie o čom čítal, vie vytvárať otázky/,
• rozprávať jeden druhému o prečítanom,
• napísať krátku vlastnú reakciu,
• dramatizácia,
• výstavky kníh s možnosťou ich zakúpenia,
• pravidelné návštevy školskej knižnice,
• pripravovať pracovné listy i prezentácie, pracovať s textom v papierovej i elektronickej podobe,
• tvorba školského časopisu
• čitateľské kútiky na chodbách školy a iné.
Všeobecné úlohy zamerané na rozvoj čitateľskej gramotnosti žiakov v základnej škole:
1. Podporovať vzdelávanie pedagogických zamestnancov v oblasti rozvíjania predčitateľskej a čitateľskej gramotnosti detí a žiakov.
2. Formovať kladný vzťah detí a žiakov ku knihe a literatúre, organizovať súťaže v čitateľských zručnostiach a popoludňajšie čitateľské aktivity v školských kluboch detí.
3. Vypracovať plán aktivít na podporu rozvoja čitateľskej gramotnosti a začleniť ho do ŠkVP; dbať o zvyšovanie jazykovej kultúry žiakov na všetkých vyučovacích hodinách (t. j. nielen na vyučovacej hodine slovenského jazyka a literatúry).
4. Využívať možnosť vzdelávania celého pedagogického zboru z ponuky vzdelávacích aktivít MPC v oblasti cieleného rozvíjania čitateľskej gramotnosti, resp. vzdelávania pre riadiacich zamestnancov škôl s obsahovým zameraním na tvorbu vlastnej stratégie rozvoja čitateľskej gramotnosti.
5. Podporovať voľnočasové aktivity detí a žiakov zamerané na jazykovú kultúru (recitačné a literárne súťaže, školské časopisy).
6. Systematicky budovať školskú knižnicu
7. Na www.edicnyportal.sk je zverejnený zoznam zostatkových zásob titulov nereformných učebníc a učebných textov, ktoré sú k dispozícii školám na objednanie pre potreby doplnenia knižničného fondu v školských knižniciach.
8. Odporúča sa využívať možnosti dané školskou knižnicou na vyučovanie literatúry na vyučovacích hodinách slovenského jazyka a literatúry.
9. Odporúča sa podľa možností doplniť knižničný fond dielami súčasnej literatúry pre deti a mládež.
Odporúčané webové stránky:
www.mpc-edu.sk/aktuality
www.edicnyportal.sk
AKTIVITY NA ROZVOJ ČITATEĽSKEJ GRAMOTNOSTI
Na dosiahnutie lepších výsledkov žiakov v oblasti čitateľskej gramotnosti sa uskutočňujú nasledovné aktivity:
- zlepšovanie kvality jazykového vyučovania, výstupných vedomostí a komunikačných schopností žiakov v cudzom jazyku
- rozšírenie hodinovej dotácie cudzích jazykov (anglického jazyka)
- používanie pracovných zošitov, učebníc zameraných na rozvoj čitateľskej gramotnosti
- využívanie školskej knižnice ako centra rozvoja čitateľských zručností
- využívanie hodín čítania a literatúry na rozvoj čitateľskej gramotnosti
Plán aktivít podporujúcich rozvoj čitateľskej gramotnosti:
- Dostatok času na čítanie
Počas vyučovacích hodín vyčleniť čas na čítanie z dôvodu slabej slovnej zásoby žiakov, vyplývajúcej z nedostatku práce žiakov z knihou mimo vyučovania.
- Reakcia na prečítané
Reprodukcia prečítaného, čítanie grafov, schém, slovné, prípadne výtvarné zobrazenie prečítanej ukážky, tvorivá dramatika a akčné hry, čo najlepšie ukáže mieru porozumenia prečítaného textu.
- Súťaže, prezentácie, projekty a čitateľské aktivity
Realizovať priebežne počas celého školského roka s cieľom motivovať žiakov k samostatnému čítaniu, zhromažďovaniu materiálov, práca s odbornou literatúrou a encyklopédiami, práce s IKT, internetom, osvojiť si formy a obsah projektov, techniky vytvorenia jednoduchého projektu, prezentácia a obhajoba, kolektívne posudzovanie prác, výstava prác, využitie poznatkov na jednotlivých predmetoch, v medzipredmetových vzťahoch a pre prax.
- Tvorba čitateľských denníkov
Rozvíjať čitateľskú gramotnosť, predstavivosť, fantáziu, kritické myslenie a vyjadrenie vlastného názoru pri celoročnej aktivite tvorby čitateľských denníkov.
- Písanie osobných listov
Viesť žiakov k písaniu osobných listov, pohľadníc, venovaní a pozdravov k rôznym príležitostiam.
- Práca s nadanými žiakmi
V predmetoch, v ktorých žiaci vynikajú, majú možnosť sa ďalej vzdelávať v mimovyučovacom čase a v záujmových útvaroch a súčasne sa zapájať do rôznych umeleckých súťaží a predmetových olympiád
- Európsky deň jazykov
Priviesť žiakov k čítaniu zahraničnej literatúry, vytvárať pozitívny vzťah k cudzím jazykom.
- Marec - mesiac knihy a ilustrovanie prečítanej rozprávky
Realizovať aktivity vo vyučovacom i mimo vyučovacom čase venované mesiacu marec.
- Možnosť vlastného výberu textu
Žiaci môžu sami rozhodnúť o tom, čo budú čítať, čím zvýšime zapojenie sa do aktívneho čítania, motivuje ich zvedavosť a podporuje porozumenie. Učiteľ správnym a premysleným zacielením zabezpečí, aby literatúra, z ktorej si žiaci vyberajú, zodpovedala špecifikám ich školského veku, aby bola zaujímavá, hravá, so zmyslom pre humor, žánrovo pestrá a tematicky variabilná.
- Záložka do knihy spája školy
Tvorba záložiek do kníh pre spolupracujúcu školu - realizácia celoslovenského projektu
- Školská knižnica
Zefektívniť prácu školskej knižnice, budovať školskú knižnicu ako odborné, informačné, študijné a čitateľské centrum najmä pre žiakov, pedagogických i nepedagogických zamestnancov školy. Budovať školskú knižnicu vhodnú na realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu a mimo vyučovacích aktivít.
Práca s textom vo vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia
Najväčší priestor na rozvoj čitateľskej gramotnosti je venovaný práve hodinám slovenského jazyka. Najväčší dôraz sa kladie na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať. Kľúčové jazykové kompetencie, ktoré sa majú rozvíjať, sú počúvanie, komunikácia (hovorenie), čítanie a písanie → s porozumením. Obsahové osnovanie predmetu smeruje k rozvíjaniu čitateľských kompetencií, resp. súboru vedomostí, zručností, hodnôt a postojov zameraných na príjem (recepciu) umeleckého textu (čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu, interpretáciu a hodnotenie.
Najdôležitejším prvkom v tejto koncepcii literárnej výchovy je sústredenie dôrazu na čítanie ako všestranné osvojovanie umeleckého textu.
Cieľom sa stáva rozvoj čitateľských schopností, ktoré ďaleko presahujú aspekt technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu.
Vzdelávací štandard predmetu slovenský jazyk a literatúra uvádza poznávacie a čitateľské kompetencie, v ktorých sú okrem požiadaviek na techniku čítania uvedené jednotlivé analytické a interpretačné zručnosti, ktoré potrebuje žiak na to, aby porozumel prečítanému textu:
1. Zostaviť osnovu prečítaného textu.
2. Určiť hlavnú myšlienku prečítaného textu.
3. Prerozprávať obsah prečítaného textu.
4. Vyjadriť svoje pocity a zážitky z prečítaného textu.
5. Vyhľadávať, identifikovať v literárnych textoch hlavné a vedľajšie postavy, literárne a jazykové prostriedky, vybrané pojmy a výrazy.
6. Pri jednoduchom rozbore literárnych textov používať literárne pojmy.
7. Hodnotiť postavy literárneho diela, určiť ich vzájomný vzťah.
8. Odlišovať prozaické a básnické texty.
9. Odlišovať umelecké a náučné texty
Pri výučbe cudzích jazykov dostávajú žiaci priestor na spracovanie témy prostredníctvom učebných úloh na vyjadrenie vlastného názoru, pocitov, vedomostí a skúseností v ústnej alebo písomnej podobe. Ďalej môžu začať pracovať na tvorivých úlohách alebo projektoch, využiť a spojiť nové poznatky s predchádzajúcimi a využívať aj medzipredmetové vzťahy. V predmete anglický jazyk boli objednané nové učebnice, v ktorých je posilnená oblasť čítania (Reading), čím sa zvýši priestor venovaný čitateľskej gramotnosti.
Práca s textom vo vzdelávacej oblasti Príroda a spoločnosť/ Človek a príroda
Cieľom je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo schopné samostatne sa orientovať v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň. Na prvom stupni majú žiakov viesť k rozvoju schopnosti predmety prírodoveda a vlastiveda. Na druhom stupni sú to predmety biológia, chémia, fyzika a geografia. Žiaci majú okrem učebníc k dispozícii i pracovné listy, prezentácie, pracujú s textom v papierovej i elektronickej podobe. Na hodinách fyziky sa sústreďujú popri práci so súvislými textami aj na porozumenie nesúvislým textom (tabuľky, grafy, schémy a pod.). Text sa stáva východiskom pri získavaní nových poznatkov napríklad na hodinách chémie či biológie.
Práca s textom vo vzdelávacej oblasti Matematika a práca s informáciami
Schopnosť žiakov pracovať s informáciami, jeden z cieľov výchovy a vzdelávania, sa postupne stáva nielen prostriedkom učenia sa v škole, ale aj poznávania mimo školy a naplnenia osobných záujmov a potrieb žiaka. Žiak rozvíja schopnosť porozumieť a ústne i písomne sa vyjadriť k matematickým záležitostiam, teda reprodukovať názvy a základné vlastnosti známych matematických objektov, vysvetľovať výpočty a výsledky (obvykle viac než jedným spôsobom), vysvetľovať záležitosti, ktoré sa týkajú vzájomných vzťahov a porozumieť ústnym i písomným vyjadreniam iných osôb o týchto záležitostiach.
Práca s textom vo vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť - predmet dejepis
Na hodinách dejepisu sa čitateľská gramotnosť rozvíja okrem učebnice, pracovných listov aj prostredníctvom práce s písomnými prameňmi, ktorá rozvíja hlavne kritické myslenie žiakov. Žiaci prameň interpretujú, sú schopní argumentovať a prijať názor iného. Vedia sa orientovať v konkrétnych pojmoch a chápu ich význam.
ČÍTANIE S POROZUMENÍM NA I. STUPNI ZŠ
Výchovno-vzdelávací proces na I. stupni ZŠ je silno ovplyvnený hravými činnosťami a zážitkovým učením, aby bol prechod z predškolskej výchovy čo najplynulejší. V rámci výchovno-vzdelávacieho procesu podporujeme vyjadrovanie myšlienok a pocitov prostredníctvom slov, pohybov, obrazov či v piesňach.
Nezastupiteľné miesto pri formovaní osobnosti má kniha a čítanie. Ak má dieťa v neskoršom veku správne porozumieť čítanému textu, musí sa ho najskôr naučiť dobre vnímať. Kvalitu vnímania determinuje nielen úroveň schopnosti rozlišovať grafické symboly, ale i celkové porozumenie významu textu a s tým spojené voľné zaobchádzanie s prečítaným textom. S pribúdajúcim vekom žiaka sa zrenie vnímania prejavuje zlepšujúcou sa schopnosťou zrakovo diferencovať, syntetizovať a analyzovať videné a počuté. V počiatkoch rozvoja čítania s porozumením sa o úrovni porozumenia textu učiteľ dozvedá ústnou formou komunikácie so žiakom, preto je dôležité rozvíjať okrem spôsobilosti učiť sa učiť sa aj sociálne komunikačné spôsobilosti.
Kompetencie žiaka podľa ISCED 1, ktorý prechádza na II. stupeň:
Sociálne a komunikačné spôsobilosti:
- vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou primeranou primárnemu stupňu vzdelávania
- dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty a vyjadriť svoj názor
- uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu
- rozumie rôznym typom doterajších textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať
- rešpektuje kultúrnu rozmanitosť - medzikultúrna komunikácia
- spôsobilosť učiť sa učiť sa
- získava schopnosť sebareflexie pri poznávaní svojich myšlienkových postupov
- vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach
Na jednotlivých vyučovacích hodinách kladieme veľký dôraz na chápanie jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie, ktorý sa premieta do zámerného preferovania rozvoja komunikatívnych kompetencií. Okrem kvalitného porozumenia textu veľký dôraz kladieme aj na kvalitné osvojenie si techniky čítania nenásilným, zážitkovým spôsobom na vhodných, veku primeraných textoch. Vyučujúci dáva zvýšený priestor rozvoju vlastnej tvorby žiaka a pri práci s informáciami, čitateľskej gramotnosti, schopnosti argumentovať a pod. Súčasne vyučujúci prináša do vyučovania texty súvislé i nesúvislé. Našim cieľom je totiž pestovanie pozitívneho vzťahu ku knihám –čím viac sa dieťa stretáva s knihou, tým má lepšie predpoklady preniknúť naozaj do podstaty textu. Nejde pritom iba o umelecký text, ale aj vecný.
ČÍTANIE S POROZUMENÍM NA II. STUPNI ZŠ
Pozitívny vzťah k celoživotnému vzdelávaniu je závislý od úrovne zvládnutia jazyka. Aj ISCED2 zdôrazňuje nevyhnutnosť chápania jazyka ako nástroja myslenia, prostriedok komunikácie a tiež jazyk definuje ako znak národnej identity. Tieto aspekty premietame nielen do osvojovania si poznatkov o jazyku (jazyková kompetencia), ale i o ich vhodnom použití v rôznych komunikačných situáciách (komunikačná kompetencia). Taktiež sme vytvorili väčší priestor na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať a pod. Cieľom je rozvoj čitateľských schopností, ktoré presahujú aspekt technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu. Žiakov vedieme miesto návyku na memorovanie a pasívneho prijímania poznatkov ku konštruovanej a aktívnej účasti v procese učenia sa. Na jednotlivých vyučovacích predmetoch využívame inovačné metódy a formy práce, porovnávame informácie z rôznych zdrojov, využívame multimediálne programy, zaraďujeme prácu s internetom s prepojením na bežný život, pracujeme s nesúvislými textami (mapy, grafy, tabuľky a pod.), vyvodzujeme vzťahy medzi informáciami. Čitateľskú gramotnosť ako kompetenciu k celoživotnému učeniu rozvíjame na princípe medzipredmetových vzťahov.
Žiak, ktorý preukazuje takúto zručnosť:
- uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobnostného rozvoja
- dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovávaní nových poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie učenia sa
- dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať
- kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové možnosti Komunikačnú spôsobilosť a čitateľskú gramotnosť žiakov rozvíjame vo všetkých všeobecno-vzdelávacích predmetoch.
Využívanie čítania s porozumením, a tým aj jeho podpora, je v rámci vyučovacieho procesu absolútne neobmedzená. Nie je nutnosťou, aby učitelia obsiahli celú vyučovaciu hodinu v časovom rozsahu 45 minút. Aktivity na čitateľskú gramotnosť je možné využívať v rámci jednotlivých fáz na vyučovacej hodine. Napríklad v rámci motivácie je veľmi vhodné využiť texty, ktoré žiakom navodia atmosféru o čom bude hodina, čomu sa budú v rámci vyučovacieho procesu venovať a podobne. V rámci expozície je tiež možnosť využiť čítanie s porozumením, a tým, že za textom vždy nasledujú aj úlohy sa expozičná fáza zároveň prepája s fixačnou fázou a žiaci sa zapamätajú vyžadované poznatky oveľa jednoduchšie. Výnimku netvorí ani diagnostická fáza, ktorá môže mať formu práce na hodine či poprípade aj domácej úlohy, pričom jednotlivé texty a úlohy k nim môžu byť žiakom rozdané vo forme metodických listov, prípadne je možné zaslať deťom úlohy prostredníctvom e-mailovej komunikácie. Ako sa hovorí: „Kreativite sa medze nekladú!“ a platí to aj pri tejto osvedčenej pedagogickej skúsenosti a jej využitia jednotlivými učiteľmi v praxi.
Príloha 1
Aktivity v školskej knižnici a v rámci vyučovania zamerané na rozvoj čitateľskej gramotnosti na šk.r.2021/2022
Mesiac
Názov aktivity
Očakávaný výstup
September
- Kontrola knižničných jednotiek
- Zoznamujeme sa so školskou knižnicou a s detskou literatúrou
- Pasovanie žiakov za čitateľov školskej knižnice
- Návšteva školskej knižnice spojená s výpožičkou kníh
Október
- Projekt Záložka do knihy spája školy
- Najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice
- Detský spisovateľ.
- Keby som bol spisovateľom
- tvorba záložiek do kníh pre spolupracujúcu školu - realizácia celoslovenského projektu
- tvorba krátkych príbehov,
- tvorivé písanieNovember
- Ilustrátor knihy
- Keby som bol ilustrátor -
Ilustrácia rozprávky - Hodina hlasného čítania
- tvorba ilustrácií k prečítanej rozprávke
- hlasné čítanie knihy od Gabriely Futovej
December
- Vianočná rozprávka
- Adventné vianočné čítanie
- Rozprávkový klobúk
- Vianočné pozdravy
- čítanie príbehov s vianočnou tematikou
- Spoznávame príbehy súvisiace s adventom
- uhádni, z ktorej rozprávky je veta
- zhotovenie vianočných pohľadníc
Január
- Moja obľúbená kniha
- Dramatizácia rozprávky.
- Práca cez počítač
- Čitateľský maratón
- beseda o prečítaných knihách
- pokus o vlastné literárne dielko.
Február
- Školské kolo súťaže Hviezdoslavov Kubín
- Čítame bájky a povesti
- Dramatizácia bájky a povesti
- Valentínska pošta
- súťaž v prednese poézie a prózy
- Odovzdávanie odkazov plných lásky, pochvaly, poďakovania
Marec
- ,,Marec - mesiac kníh"
- výstava kníh,
- Literárny karneval
- Tvorba násteniek autorov detskej literatúry
- čítame s porozumením,
- kvíz o prečítanej knihe
- tvorba leporel
- Predstavenie lit. Postavy
- Poznať život a tvorbu autorov detskej literatúry.
Apríl
- Čítame s Andersenom
- Ilustrácia rozprávky
- Dramatizácia
- oboznámenie sa so spisovateľom a jeho tvorbou
Máj
- Detský časopis.
- Tvoríme maľované čítania pre mladších žiakov podľa prečítaného textu.
- Komiks ako literárny útvar.
- lustrácia v detských časopisoch
- Vytvárame svoj príbeh v komikse.
Jún
- Čitateľský maratón ·
- čítanie povestí
- Práca cez počítač
- Revízia knižničného fondu
- pokus o vlastné literárne dielko
- Práca s webovými stránkami, využitie IKT, elektronické texty, úlohy podporujúce záujem žiakov o čítanie