Konečne sa nám podarilo uskutočniť dvojdňový výchovno-poznávací zájazd do Oswienčimu a Wieliczky. - Zúčastnili sa ho žiaci 7. - 9. ročníka.
V pondelok 4. novembra v skorých ranných hodinách sme vyrazili z Rybníka spolu s čajkovskou základnou školou do Poľska. Po dlhej ceste autobusom s obľúbenými zastávkami na čerpacích staniciach sme dorazili do cieľa okolo obeda. Po dôkladnej vstupnej kontrole ako na letisku nás vybavili slúchadlami a so slovensky hovoriacou sprievodkyňou sme sa vydali na prehliadku koncentračného tábora Oswienčim (Auschwitz).
Aj keď veľké slúchadlá na žiacke malé hlavy veľmi nepasovali a padali im, dozvedeli sme sa prostredníctvom nich veľa zaujímavých faktov a životných príbehov.
Najviac na nás zapôsobili zachované osobné veci väzňov – topánky, batožina, oblečenie a najmä obrovská kopa ostrihaných vlasov. Uvedomili si, že za každým predmetom sa skrýval nejaký (nešťastný) osobný príbeh.
Hrozivo znela aj veta, ktorú nám sprievodkyňa povedala: „Jediná cesta von viedla len cez komín plynovej komory.“
Prehliadku Oswienčimu sme ukončili vudaní úcty - položením venca a zapálením sviečky pri Múre smrti.
V druhej časti exkurzie sme prešli neslávne známou Bránou smrti v Auschwitz II. – Brezinke (Birkenau). Naši žiaci videli a vypočuli si príbehy o hrozných podmienkach, v akých tu väzni žili.
Veselšou časťou exkurzie bolo ubytovanie sa v hoteli vo Wieliczke a teplá večera. Potom už prišiel oddych na izbách. Na druhý deň nás predsa mal čakať opäť náročný program - prehliadka soľnej bane vo Wieliczke. Na začiatku sme mali rozcvičku – museli sme zísť 380 schodov do hĺbky približne 135 metrov. Naši žiaci skonštatovali, že to bola najlepšia jaskyňa, lebo v nej mohli lízať steny a presvedčiť sa, že ten kameň je naozaj soľ. 😁
Okrem toho sa žiakom najviac páčilo krásne tyrkysové jazierko, soľné sochy, v podzemí do soli vytesaný kostol, v ktorom sa stále slúžia sväté omše, obrovské drevené konštrukcie, ktoré spevňovali vyhĺbené priestory. Zo všetkého sme boli nadšení a zdalo sa nám až neuveriteľné, že to všetko vyrobili ľudia zo soli. Zážitok z prehliadky znásobil príjemný sprievodca, ktorý nás neustále ohuroval zaujímavými faktami o soľnej bani. Žiaci vďaka nemu dokonca zistili, že rozumejú po poľsky.
Pani učiteľkám sa zase zo všetkého najviac páčilo, že naši žiaci boli opäť raz pochválení, že sa vedia slušne a inteligentne správať a sprievodkyni dávali aj zvedavé otázky.
Potom sme už len naskákali do autobusu a čakala nás 7 hodinová cesta domov (opäť boli najlepšie zastávky na bezínkach). 😉